Podľa výskumu od spoločnosti Future Forum sa od jari 2021 zvýšil výskyt vyhorenia z pracovného stresu na historické maximum. Z 10 243 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí pracujú v šiestich krajinách, vrátane Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, viac ako 40% uviedlo, že sú vyhorení, čo Svetová zdravotnícka organizácia definuje ako zvýšenú duševnú vzdialenosť od práce, pocit vyčerpania a negativizmus.

Týchto 42% predstavuje nový rekord od začiatku merania vyhorenia práce spoločnosťou Future Forum v máji 2021. Vtedy 38% zamestnancov uviedlo, že sú vyhorení.

Dva typy ľudí sú však v oveľa väčšom riziku vyhorenia ako ostatní: ženy a pracovníci do 30 rokov. Takmer polovica (48%) 18 až 29-ročných uviedla, že sa cítia vyčerpanejší, v porovnaní so 40% rovesníkov vo veku nad 30 rokov, pričom ženy (46%) uviedli vyššiu úroveň vyhorenia ako muži (37%).

Nie je tu jediný dôvod, prečo vyhorenie zasahuje ženy a mladých pracujúcich, ale odborníci sa zhodujú, že prekrývajúce sa stresory pandémie Covid-19 a hospodárskej neistoty zhoršili stres a neangažovanosť v týchto skupinách.

Čo stresuje Generáciu Z a mladých mileniálov v práci?

Generácia Z a mladší mileniáli vstúpili na trh práce počas globálnej pandemickej krízy a obávajú sa stúpajúcej inflácie, recesie a intenzívneho geopolitického konfliktu.

Hoci tieto obavy sú rozšírené, úroveň stresu je výnimočne vysoká pre mladých ľudí, ktorí sú viac autonómni a často menia prácu.

„Starší mileniáli a Generácia Z boli vychovávaní vo veľkom tlaku, aby dosiahli veľké úspechy, ale začínajú svoje kariéry v chaotickom prostredí, kde majú malú autonómiu a slobodu nájsť zmysluplnú a dobre platenú prácu,“ hovorí Debbie Sorensen, psychologička z Denveru a uvádza ako hlavných prispievateľov k syndrómu vyhorenia: neustále sa meniace politiky návratu do kancelárie, narastajúci počet prepúšťaní a zastavenie náboru nových zamestnancov.

Pracovníci do 30 rokov majú tiež väčšiu úzkosť z prepúšťania, pretože novší, menej skúsení zamestnanci sú často medzi prvými, ktorí sú cieľom redukcie pracovných miest, upozorňuje Brian Elliott, výkonný líder Future Forum.

Všetko to spôsobuje, že Gen Z a mladí mileniáli sú vo svojom profesijnom živote menej uspokojení. Podľa údajov od spoločnosti Gallup z roku 2022 sa pracovníci do 35 rokov od svojich starších kolegov oveľa viac vzdialujú od svojich pracovných miest.

Zhoršujúci sa rozdiel vyhorenia podľa pohlavia

Ženy hlásia vyššie úrovne vyhorenia ako muži už niekoľko rokov a táto medzera sa od roku 2019 viac ako zdvojnásobila, informuje Gallup.

Vysvetlenie pre toto sa dá zhrnúť do rodových nerovností: Výskum ukázal, že ženy majú menšiu pravdepodobnosť na povýšenie ako muži, taktiež je pravdepodobné, že vedú rodiny s jedným rodičom a zaoberajú sa neplatenými (dobrovoľníckymi) prácami, čo môže zhoršiť vyhorenie.

Okrem toho je pravdepodobnejšie, že ženy pracujú v menej platených zamestnaniach, z ktorých niektoré, ako je medicína, sa v dôsledku pandémie stali „extrémne stresujúcimi“, hovorí Sorensen.

Elliott tiež poukazuje na zhoršujúcu sa starostlivosť o deti ako ďalší faktor, ktorý spôsobuje viac stresu a frustrácie pre ženy. „Nedostatok dostupnej a hlavne cenovo dostupnej starostlivosti o deti je jednou z hlavných príčin, prečo musia ženy a nie muži, odísť alebo meniť prácu,“ dodáva.

Ženám trvalo tri roky, kým sa zotavili zo strát v práci spôsobených pandémiou: Po prvýkrát od začiatku pandémie Covid-19 počet zamestnaných žien presahuje predpandemické čísla, uvádza najnovšia štatistika o pracovných miestach od pracovného Úradu v USA. Naopak, mužom trvalo menej ako dva roky, kým si získali svoje straty v práci späť, uvádza Národné centrum pre právo žien.

„Zatiaľ sme nemali čas zotaviť sa z traumy, ktorou sme si prešli v posledných niekoľkých rokoch,“ hovorí Sorensen.

„Ženy a mladí ľudia, najmä tí, si na seba kladú obrovský tlak, aby pokračovali v práci za každú cenu.“

Prevzaté zo zdroja.

Bola som v treťom ročníku bakalárskeho štúdia, keď som sa rozhodla, že je na čase začať niečo robiť pre spoločnosť a určitým spôsobom si vyrovnať karmu (nie, nie som vrah ani nič podobné), a preto som sa rozhodla, že si nájdem organizáciu, v ktorej budem robiť dobrovoľníčku. V mojom okolí to nerobil absolútne nikto, ale ja som sa nedala a dlho googlila, pokiaľ som našla niečo, čo ma zaujalo. Svoju cestu dobrovoľníctva som započala v Trnave, konkrétne v Trnavskej nemocnici, kde som ako dobrovoľník chodila na detské oddelenie. Neskôr, po návrate zo zahraničia, som pôsobila ako právna pomoc v Centre pre obete násilia, kde som bola až do svojich magisterských promócií. Po zabývaní sa v Bratislave, som na facebookovej stránke pre ponuky stáži a pod. objavila správu nášho Matúša, že hľadajú ľudí do tímu FGE a ja som mala hneď dva dôvody mu napísať. Prvým bolo, že v oblasti práce s mládežou som ešte nevykonávala dobrovoľnícku činnosť a rada si rozširujem obzory a druhým dôvodom bolo, že Matúš mi bol podľa fotky strašne povedomý a trvalo mi pár hodín, kým som prišla nato, že sa poznáme z pracovného stretnutia a keď už som o ňom vedela všetko, čo bolo dostupné online, nevidela som dôvod, prečo to neskúsiť (:D). Projekt Lead Up, do ktorého som bola pridelená, mi bol veľmi sympatický a ľudia v tíme, boli veľmi zlatí (áno, aj ty Tomáš :D) a mňa to bavilo. Po pár mesiacoch môjho pôsobenia sa zo mňa stala projekt leaderka, čo so sebou prinieslo viac zodpovednosti, ale aj stresu a náročnosti. Skĺbiť totiž fulltime prácu, vlastný život, frajera a vedenie projektu je občas náročné, ale ten pocit, keď sú naši mentees spokojní a vidím na nich, že to malo pre nich význam a sú radi, že sa zapojili do projektu, je skvelý a stojí aj za tie chvíle, keď nenávidím všetky hostely Bratislavy a nedarí sa nám nájsť miestnosť na recepciu. Projekt Lead Up nemá význam iba pre mentees, ale ja pre nás ako organizátorov, nakoľko máme možnosť stretnúť veľmi veľa zaujímavých ľudí, či už mentorov, speakrov, ale aj samostných mentees, ktorí nám prinesú niečo nové do životov.

Preto hor sa do prihlasovania. Tešíme sa na Vás! 🙂

Prihláška do Lead Up 2019:
https://bit.ly/2FlfTh0

Marcela Vrabcová