Rozpoviem vám príbeh niekoho, koho všetci poznáme...

Petra bola v treťom ročníku strednej školy, keď ju jej tri najlepšie kamarátky presvedčili, aby študovala biológiu – niečo, čo si predtým ani nezvážila. Vždy sa videla, že pôjde v šľapajach svojej matky a stane sa kardiologičkou.

Pravda je, že táto cesta je mimoriadne náročná. Byť lekárom je celoživotné poslanie, ktoré si vyžaduje osobné obete. Takéto uvedomenie bolo pre Petru jednoducho príliš veľkou výzvou.

„Študovať tu nemôže byť zlé. Babám sa páči, bude sa aj mne.“ povedala si v prvý deň na univerzite. Bohužiaľ, rýchlo zistila, že rozhodnutia založené na tom, čo chcú iní, môžu byť škodlivé.

Zistila, že rozhodovanie bez dostatočných informácií končí často zle. Nie že by štúdium biológie bolo zlé, nechápte ma zle.

Pointa príbehu je, že to nebolo správne pre Petru.

Po dvoch rokoch depresie, keď nevidela svoju budúcnosť nikde v biológii, Petra zo štúdia vypadla. Ďalší rok sa prihlásila na špecializáciu z chémie. Po krátkom polroku tam tiež skončila, vediac, že ani to nie je jej cesta.

Nakoniec sa usadila pre niečo, čo nebolo ďaleko od jej prvého sna – Petra začala študovať verejné zdravie.

Prečo bolo dôležité to spomenúť?

Ak to správne spočítate, Petra stratila 3 roky, ktoré sa už nikdy nevrátia. 3 roky = 1095 dní vedúcich nikam.

  • Predstavte si, že vidíte všetkých tých ľudí, s ktorými ste vyrastali, ako dokončujú niečo, čo ste sa tak dlho snažili dosiahnuť.
  • Predstavte si, že po všetkých tých rokoch ste stále na štartovacej čiare.
  • Predstavte si náklady, ktoré si vyžaduje život 3 roky mimo domova, a teraz musíte dokonca platiť za ďalšie štúdium.
  • Predstavte si generálneho riaditeľa alebo HR špecialistu z firmy, kde chcete tak zúfalo pracovať, ako si prezera váš životopis a vidí tieto 3 roky stratených príležitostí.

Ale aj pre Petru svitla nádej, nebojte sa.

Konečne začala nachádzať seba v svojej súčasnej špecializácii. Pravdepodobne to prišlo len trochu neskoro. Dôvod, prečo som na začiatku napísal „niekoho, koho všetci poznáme“, je jednoduchý.

Úprimne povedané, všetci máme v živote ľudí ako je Petra. Prečo? Dôvod je bežne rovnaký. Petra a mnohí ďalší sa spoliehali na emócie a nie na informácie. Nenasledovali svoje ciele, dokonca si ich ani nevytvorili. Informácie sú v dnešnej spoločnosti skutočnou silou a bez nich by ste mohli urobiť nesprávne rozhodnutie.

Problém však  nie je len v nás a v našej lenivosti. Existuje tu aj objetívny problém. Dnes je ťažké nájsť správne informácie. A práve preto sme vytvorili mládežnícku organizáciu Future Generation Europe a všetky naše projekty.

V FGE veríme, že silu informácií nemožno podceňovať a v niektorých prípadoch môže dokonca zachrániť životy. Vieme, že nemusíme byť vyškolení poradcovia v oblasti kariéry, aby sme pomohli iným mladým ľuďom.
Veríme, že podľa doktríny „študenti pomáhajú študentom“ ich stačí len spojiť.

Pretože keď sa mladí ľudia stretnú – učia sa. A keď sa učia, môžu sa lepšie rozhodovať.

Poďme spolu pomôcť budúcej generácii urobiť lepšie rozhodnutia.

 

Tento článok bol prevzatý z prvej verzie blogu FGE z roku 2015. Jednalo sa o vôbec prvý článok.

Matúš Jarolín a tím FGE