Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Rozpoviem vám príbeh niekoho, koho všetci poznáme...

Petra bola v treťom ročníku strednej školy, keď ju jej tri najlepšie kamarátky presvedčili, aby študovala biológiu – niečo, čo si predtým ani nezvážila. Vždy sa videla, že pôjde v šľapajach svojej matky a stane sa kardiologičkou.

Pravda je, že táto cesta je mimoriadne náročná. Byť lekárom je celoživotné poslanie, ktoré si vyžaduje osobné obete. Takéto uvedomenie bolo pre Petru jednoducho príliš veľkou výzvou.

„Študovať tu nemôže byť zlé. Babám sa páči, bude sa aj mne.“ povedala si v prvý deň na univerzite. Bohužiaľ, rýchlo zistila, že rozhodnutia založené na tom, čo chcú iní, môžu byť škodlivé.

Zistila, že rozhodovanie bez dostatočných informácií končí často zle. Nie že by štúdium biológie bolo zlé, nechápte ma zle.

Pointa príbehu je, že to nebolo správne pre Petru.

Po dvoch rokoch depresie, keď nevidela svoju budúcnosť nikde v biológii, Petra zo štúdia vypadla. Ďalší rok sa prihlásila na špecializáciu z chémie. Po krátkom polroku tam tiež skončila, vediac, že ani to nie je jej cesta.

Nakoniec sa usadila pre niečo, čo nebolo ďaleko od jej prvého sna – Petra začala študovať verejné zdravie.

Prečo bolo dôležité to spomenúť?

Ak to správne spočítate, Petra stratila 3 roky, ktoré sa už nikdy nevrátia. 3 roky = 1095 dní vedúcich nikam.

  • Predstavte si, že vidíte všetkých tých ľudí, s ktorými ste vyrastali, ako dokončujú niečo, čo ste sa tak dlho snažili dosiahnuť.
  • Predstavte si, že po všetkých tých rokoch ste stále na štartovacej čiare.
  • Predstavte si náklady, ktoré si vyžaduje život 3 roky mimo domova, a teraz musíte dokonca platiť za ďalšie štúdium.
  • Predstavte si generálneho riaditeľa alebo HR špecialistu z firmy, kde chcete tak zúfalo pracovať, ako si prezera váš životopis a vidí tieto 3 roky stratených príležitostí.

Ale aj pre Petru svitla nádej, nebojte sa.

Konečne začala nachádzať seba v svojej súčasnej špecializácii. Pravdepodobne to prišlo len trochu neskoro. Dôvod, prečo som na začiatku napísal „niekoho, koho všetci poznáme“, je jednoduchý.

Úprimne povedané, všetci máme v živote ľudí ako je Petra. Prečo? Dôvod je bežne rovnaký. Petra a mnohí ďalší sa spoliehali na emócie a nie na informácie. Nenasledovali svoje ciele, dokonca si ich ani nevytvorili. Informácie sú v dnešnej spoločnosti skutočnou silou a bez nich by ste mohli urobiť nesprávne rozhodnutie.

Problém však  nie je len v nás a v našej lenivosti. Existuje tu aj objetívny problém. Dnes je ťažké nájsť správne informácie. A práve preto sme vytvorili mládežnícku organizáciu Future Generation Europe a všetky naše projekty.

V FGE veríme, že silu informácií nemožno podceňovať a v niektorých prípadoch môže dokonca zachrániť životy. Vieme, že nemusíme byť vyškolení poradcovia v oblasti kariéry, aby sme pomohli iným mladým ľuďom.
Veríme, že podľa doktríny „študenti pomáhajú študentom“ ich stačí len spojiť.

Pretože keď sa mladí ľudia stretnú – učia sa. A keď sa učia, môžu sa lepšie rozhodovať.

Poďme spolu pomôcť budúcej generácii urobiť lepšie rozhodnutia.

 

Tento článok bol prevzatý z prvej verzie blogu FGE z roku 2015. Jednalo sa o vôbec prvý článok.

Matúš Jarolín a tím FGE

Vedel/a si, že rok 2023 je Európsky rok zručností?

Vedel/a si, že rok 2023 je Európsky rok zručností?

„Je možné lietať bez motorov, ale nie bez znalostí a zručností.“ Wilbur Wright 

Vzdelávanie je celospoločenskou aktivitou, ktorá by sa mala realizovať prostredníctvom mnohých rôznych cieľov a úloh. Už v 80. rokoch Delorska komisia formulovala túto myšlienku tým, že identifikovala štyri pilierové oblasti vzdelávania, a to učenie sa poznať, robiť, byť a žiť spolu. Tieto rôzne, ale prepojené ciele nášho vzdelávacieho systému sa snažia zlepšiť schopnosti, možnosti a ľudský rozvoj občanov v rôznych etapách ich života.

Jedným z kľúčových aspektov je vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý môže poskytnúť každému správnu súpravu zručností pre pracovný trh. Rozvíjanie nových zručností pre sa meniaci pracovný trh sa stáva čoraz viac prioritou v Európe aj vo svete. Podľa McKinseyho „takmer deväť z desiatich riaditeľov a manažérov hovorí, že ich organizácie už teraz čelia medzieram v zručnostiach alebo očakávajú, že medzery sa rozvinú v priebehu nasledujúcich piatich rokov“. Táto situácia je samozrejme zhoršená rýchlosťou prechodu, ktorý pozorujeme v globálnej spoločnosti. Napríklad v sektore umelých inteligencií (AI) je situácia zvlášť ťažká, pričom Európa zaostáva za Čínou a USA v schopnosti priťahovať talent v tejto oblasti a využívať ponúkané príležitosti.

Rozdiel medzi zručnosťami, ktoré zamestnávatelia požadujú a tými, ktoré majú skutoční alebo potenciálni zamestnanci, nazývaný ako „medzera v zručnostiach“, súvisí s digitálnym rozdelením. Avšak, existuje niekoľko niekedy protichodných výziev, ktorým je potrebné čeliť. Skutočne, zatiaľ čo zatváranie tohto rozdielu je kľúčovým faktorom zahrňovania a koherencie na európskej úrovni, podporovanie high-tech a deep-tech priemyslov ako lídrov novej európskej ekonomiky riskuje, že nechá za sebou tých, ktorí nemajú príslušnú zručnostnú súpravu. Nájsť správnu rovnováhu medzi podporovaním technologických inovácií a zabezpečením neustáleho rozvoja iných sektorov a zabezpečením toho, aby sa všetci mohli tešiť z výhod, vyžaduje dôležité investície do upskillingu a hlbokú prehodnotenie vzdelávacej infraštruktúry v krajinách EÚ.

Sieť Eurydice bola aktívna pri informovaní o trendoch v tejto oblasti v celej Európe.

Vlani zverejnila štúdiu o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých v Európe, kde sa skúmali súčasné prístupy k podpore celoživotného vzdelávania, s dôrazom na politiky a opatrenia podporujúce dospelých s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácií pri prístupe k možnostiam vzdelávania. Situácia nie je ideálna, pretože jeden z piatich dospelých v EÚ nedokončil stredné vzdelanie. Ako zistila správa, dospelí s nízkou kvalifikáciou sa menej zúčastňujú na vzdelávaní a odbornej príprave než tí s vyššou úrovňou vzdelania. V tejto oblasti je preto stále potrebné vykonať prácu.

Nedávno sa zameriavali na školy a to, ako pripravujú nové generácie s pravým súborom zručností pre tento vek. Z výskumu Eurydice o vyučovaní matematiky a prírodných vied v školách sa objavil zmiešaný obraz, kde výučba prírodných vied zaostáva za matematikou. Zároveň však projekt zistil, že integrovanie socio-vedeckých otázok do osnov zvyšuje úspech študentov.

Podobne Eurydice zverejnila aj štúdiu o informatike na školách, kde zistila, že v 23 európskych krajinách už navštevujú žiaci základnej školy samostatnú vyučovaciu hodinu informatiky. Zatiaľ čo dve tretiny krajín sa snažia zaviesť reformy na posilnenie prítomnosti informatiky v osnovách.

Všetko toto by nemalo zatemniť dôležitosť rovnosti príležitostí, ktorá je základným predpokladom spravodlivej spoločnosti.

Eurydice sa zaoberala touto otázkou v sérii správ venovaných školstvu a vyššiemu vzdelávaniu, skúmajúc spôsoby, akými krajiny riešia nerovnosti a podporujú inklúziu v celej sústave vzdelávania.

Rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok zručností a je kľúčové zapojiť do tohto úsilia všetky zainteresované strany. Mapovaním a sledovaním rôznych prístupov v celej Európe ukázala sieť Eurydice potrebu bližšej a inovatívnejšej integrácie medzi zručnosťami, tréningom a vzdelávaním na všetkých úrovniach. Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a verejnými orgánmi na národných aj európskych úrovniach budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri úspešnom reagovaní na veľké zmeny, ktorými spoločnosť momentálne prechádza.

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Umelá inteligencia v školstve – požehnanie alebo hrozba?

Umelá inteligencia v školstve – požehnanie alebo hrozba?

Vydanie chatbota ChatGPT od OpenAI nám dalo náhľad do budúcnosti vyučovania a učenia sa s pomocou umelej inteligencie.

Učitelia okamžite upozornili na schopnosť chatbota generovať významné odpovede na otázky z hodnotení a skúšok. Často však nie je možné tieto odpovede priradiť k určitému zdroju, čo ztiažňuje odhaľovanie plagiátorstva.

Obavy nezostali nepovšimnuté. Krátko po uvedení ChatGPT OpenAI oznámilo, že vyvíja „digitálny watermark“, ktorý sa vkladá do odpovedí chatbota. Tento typ vodoznaku sa vkladá ako digitálny signál, ktorý môže identifikovať obsah ako AI-generovaný a ktorý by (teoreticky) mal byť ťažko odstrániteľný.

Ale ako upozornili experti, ľudia pravdepodobne nájdu spôsoby, ako to obísť. A nebude to dlho trvať, kým sa objavia ďalšie modely umelej inteligencie rovnako schopné ako ChatGPT. Čo to znamená pre naše vzdelávacie priestory?

Je isté, že nás čakajú náročné roky.

Ako ovplyvní umelá inteligencia vzdelávanie?

Síla systémov umelého učenia kladie obrovský otáznik nad naše vzdelávacie a hodnotiace postupy.

Hodnotenie v školách a univerzitách je založené na tom, že študenti predkladajú nejaký výsledok svojho učenia na známkvanie, často ide o esej alebo písomnú úlohu. S modelmi AI môžu byť tieto „výsledky“ vytvorené na vyššej úrovni, za kratší čas a s minimálnym úsilím zo strany študenta.

Inými slovami, výsledok, ktorý študent poskytne, už nemusí poskytovať skutočný dôkaz o dosiahnutí cieľov predmetu/učiva.

A nie je to len problém pre písomné hodnotenia. Štúdia z februára ukázala, že jazykový model GPT3 od OpenAI výrazne prekonáva väčšinu študentov na úvodných kurzoch programovania. Podľa autorov to vytvára „vznikajúcu existenčnú hrozbu pre výučbu a učenie sa základov programovania“.

Model tiež môže generovať scenáre a divadelné hry, zatiaľ čo generátory obrazov AI, ako je DALL-E, môžu produkovať umenie vysoko kvalitného obsahu.

Ako by sme mali reagovať?

V budúcnosti budeme musieť premýšľať o tom, ako môže byť AI použité na podporu vyučovania a učenia, namiesto toho, aby ho narušovala. Tu sú tri spôsoby, ako to dosiahnuť.

1. Integrovať AI do tried a prednáškovní

História nám mnohokrát ukázala, že vzdelávacie inštitúcie sa môžu prispôsobiť novým technológiám. V 70. rokoch minulého storočia nástup prenosných kalkulačiek znepokojoval matematických pedagógov ohľadom budúcnosti ich predmetu – ale môžeme povedať, že matematika prežila.

Podobne ako Wikipédia a Google neznamenali koniec hodnotenia, ani AI neznamená koniec učenia. V skutočnosti nové technológie vedú k novým a inovatívnym spôsobom práce. To sa týka aj učenia a vyučovania s použitím AI.

Namiesto toho, aby boli AI modely nástrojom na obmedzovanie, mali by byť významne integrované do vyučovania a učenia.

2. Hodnotiť študentov na základe kritického myslenia

Jednou vecou, ktorú AI model nemôže emulovať, je proces učenia a mentálne cvičenia, ktoré s tým súvisia.

Návrh hodnotení by sa mohol posunúť od hodnotenia iba finálneho produktu k hodnoteniu celého procesu, ktorý viedol študenta k výsledku. Zameranie sa potom kladie na kritické myslenie, kreativitu a riešenie problémov študenta.

Študenti by mohli voľne používať AI na dokončenie úlohy a stále by boli ohodnotení na základe vlastnej zdatnosti.

3. Hodnoťte to, co je dôležité

Namiesto prechodu na inú formu skúšania, ktorá by mala zabrániť použitiu AI (čo môže niekoho napadnúť), by pedagógovia mohli navrhnúť skúšania, ktoré sa zameriavajú na to, čo študenti musia vedieť, aby boli úspešní v budúcnosti. Zdá sa, že AI bude jednou z tých vecí.

Modely AI budú v budúcnosti čoraz viac využívané v rôznych odvetviach pri masívnom rozširovaní technológií. Ak budú študenti používať AI v budúcich pracovných miestach, prečo ich na to teraz neotestovať?

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Vysoké riziko vyhorenia sa zvyšuje po celom svete

Vysoké riziko vyhorenia sa zvyšuje po celom svete

Podľa výskumu od spoločnosti Future Forum sa od jari 2021 zvýšil výskyt vyhorenia z pracovného stresu na historické maximum. Z 10 243 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí pracujú v šiestich krajinách, vrátane Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, viac ako 40% uviedlo, že sú vyhorení, čo Svetová zdravotnícka organizácia definuje ako zvýšenú duševnú vzdialenosť od práce, pocit vyčerpania a negativizmus.

Týchto 42% predstavuje nový rekord od začiatku merania vyhorenia práce spoločnosťou Future Forum v máji 2021. Vtedy 38% zamestnancov uviedlo, že sú vyhorení.

Dva typy ľudí sú však v oveľa väčšom riziku vyhorenia ako ostatní: ženy a pracovníci do 30 rokov. Takmer polovica (48%) 18 až 29-ročných uviedla, že sa cítia vyčerpanejší, v porovnaní so 40% rovesníkov vo veku nad 30 rokov, pričom ženy (46%) uviedli vyššiu úroveň vyhorenia ako muži (37%).

Nie je tu jediný dôvod, prečo vyhorenie zasahuje ženy a mladých pracujúcich, ale odborníci sa zhodujú, že prekrývajúce sa stresory pandémie Covid-19 a hospodárskej neistoty zhoršili stres a neangažovanosť v týchto skupinách.

Čo stresuje Generáciu Z a mladých mileniálov v práci?

Generácia Z a mladší mileniáli vstúpili na trh práce počas globálnej pandemickej krízy a obávajú sa stúpajúcej inflácie, recesie a intenzívneho geopolitického konfliktu.

Hoci tieto obavy sú rozšírené, úroveň stresu je výnimočne vysoká pre mladých ľudí, ktorí sú viac autonómni a často menia prácu.

„Starší mileniáli a Generácia Z boli vychovávaní vo veľkom tlaku, aby dosiahli veľké úspechy, ale začínajú svoje kariéry v chaotickom prostredí, kde majú malú autonómiu a slobodu nájsť zmysluplnú a dobre platenú prácu,“ hovorí Debbie Sorensen, psychologička z Denveru a uvádza ako hlavných prispievateľov k syndrómu vyhorenia: neustále sa meniace politiky návratu do kancelárie, narastajúci počet prepúšťaní a zastavenie náboru nových zamestnancov.

Pracovníci do 30 rokov majú tiež väčšiu úzkosť z prepúšťania, pretože novší, menej skúsení zamestnanci sú často medzi prvými, ktorí sú cieľom redukcie pracovných miest, upozorňuje Brian Elliott, výkonný líder Future Forum.

Všetko to spôsobuje, že Gen Z a mladí mileniáli sú vo svojom profesijnom živote menej uspokojení. Podľa údajov od spoločnosti Gallup z roku 2022 sa pracovníci do 35 rokov od svojich starších kolegov oveľa viac vzdialujú od svojich pracovných miest.

Zhoršujúci sa rozdiel vyhorenia podľa pohlavia

Ženy hlásia vyššie úrovne vyhorenia ako muži už niekoľko rokov a táto medzera sa od roku 2019 viac ako zdvojnásobila, informuje Gallup.

Vysvetlenie pre toto sa dá zhrnúť do rodových nerovností: Výskum ukázal, že ženy majú menšiu pravdepodobnosť na povýšenie ako muži, taktiež je pravdepodobné, že vedú rodiny s jedným rodičom a zaoberajú sa neplatenými (dobrovoľníckymi) prácami, čo môže zhoršiť vyhorenie.

Okrem toho je pravdepodobnejšie, že ženy pracujú v menej platených zamestnaniach, z ktorých niektoré, ako je medicína, sa v dôsledku pandémie stali „extrémne stresujúcimi“, hovorí Sorensen.

Elliott tiež poukazuje na zhoršujúcu sa starostlivosť o deti ako ďalší faktor, ktorý spôsobuje viac stresu a frustrácie pre ženy. „Nedostatok dostupnej a hlavne cenovo dostupnej starostlivosti o deti je jednou z hlavných príčin, prečo musia ženy a nie muži, odísť alebo meniť prácu,“ dodáva.

Ženám trvalo tri roky, kým sa zotavili zo strát v práci spôsobených pandémiou: Po prvýkrát od začiatku pandémie Covid-19 počet zamestnaných žien presahuje predpandemické čísla, uvádza najnovšia štatistika o pracovných miestach od pracovného Úradu v USA. Naopak, mužom trvalo menej ako dva roky, kým si získali svoje straty v práci späť, uvádza Národné centrum pre právo žien.

„Zatiaľ sme nemali čas zotaviť sa z traumy, ktorou sme si prešli v posledných niekoľkých rokoch,“ hovorí Sorensen.

„Ženy a mladí ľudia, najmä tí, si na seba kladú obrovský tlak, aby pokračovali v práci za každú cenu.“

Prevzaté zo zdroja.

Iveta Šurganová: Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných

Iveta Šurganová: Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných

Venuje sa témam, akými sú leadership, strategická komunikácia či negotiation. Vo voľných chvíľach trávi čas najmä s rodinou – správny work-life balance považuje za svoj veľký úspech. Iveta Šurganová pôsobí ako Finance Manager South East Europe v medzinárodnej logistickej spoločnosti DACHSER, taktiež aj ako mentorka 6. ročníka programu Lady Up.

„S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať, dôležitá je pokora,“ hovorí Iveta Šurganová.

 

Čo podľa vás definuje silnú a úspešnú ženu?

Môj pohľad na silnú a úspešnú ženu sa mení a je ovplyvnený tým, ako sama v živote prežívam rôzne situácie – či už v súkromí, alebo v biznise. Silná žena je pre mňa tá, ktorá pozná samu seba, svoje plusy aj mínusy a je s nimi vysporiadaná. Dokáže čeliť životným výzvam a nevzdáva sa. Pozná cenu svojho času a podľa toho si určuje priority v živote. Taktiež vie, kedy má ostať a zabojovať, a kedy je čas odísť a sústrediť svoju energiu inde.

Cítite sa vždy ako silná žena?

Vždy nie. A je to tak v poriadku – aj to som sa musela naučiť. Sila pre mňa znamená byť vyrovnaná vo všetkých rolách, ktoré zastávam – manažérka, manželka, matka, kamarátka, dcéra. Nie som superhrdinka z akčných filmov, tiež mám dni, keď potrebujem pri sebe niekoho silnejšieho.

Prevláda na Slovensku stále stigma, majú to podľa vás ženy pri presadzovaní sa v porovnaní s mužmi ťažšie?

Podľa môjho názoru majú. Na rovnakú pozíciu musí žena vynaložiť oveľa viac energie a úsilia. Všeobecne platí, že vo vrcholovom manažmente je viac mužov ako žien. Získať si rešpekt mužských kolegov a udržať si svoju ženskú energiu je pre ženu zásadné, ak chce v biznis prostredí uspieť.

Na čo by sa mali zamerať mladé baby, ak chcú jedného dňa zastávať vedúce pozície?

Mali by si vytvoriť takú sieť kontaktov, z ktorej môžu čerpať inšpirácie. Ideálne, ak si nájdu vo svojom okolí inú úspešnú ženu, ktorá môže byť ich mentorkou. Budú sa posúvať osobnostne aj profesne. Určite je dôležité cibriť si svoje komunikačné zručnosti. Nebáť sa skúšať nové veci, ktoré im prídu do cesty a nepremárniť príležitosť.

Na základe čoho dokážeme rozoznať dobrého lídra?

Podľa jeho prístupu k ľuďom. Líder podporuje a vytvára priestor pre rast ostatných kolegov. Líder je pre mňa človek, ktorý hovorí o úspechoch vo forme „my“ namiesto „ja“. Ľudia ho rešpektujú prirodzene aj bez hierarchických vzťahov. Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných.

Do akej miery je schopnosť byť lídrom vrodená a akú rolu zohráva tréning, nadobudnuté skúsenosti?

Myslím si, že istá predispozícia je nám daná od narodenia. Lídrom buď ste, alebo nie ste. Tréning a skúsenosti potom formujú vaše líderské postoje.

Ako potom podľa vás vyzerá úspešný leadership?

Keď líder dokáže spojiť rôzne typológie a osobnosti ľudí. Spojí na prvý pohľad nespojiteľné ingrediencie jednotlivcov a vznikne z toho kulinárksy zážitok. Cítite odovzdanie, angažovanosť, vášeň a oheň v tíme. Takýto tím dokáže robiť zázraky. Vtedy vznikajú riešenia, o ktorých ste na začiatku ani netušili, že je možné ich zrealizovať. Tím ide za hranice toho, čo sa od neho očakáva. Znakom úspešného lídra je taktiež vedieť robiť rozhodnutia a niesť za ne  zodpovednosť. Toto je pre mňa úspešný leadership.

 

Naopak, v akých situáciách dochádza k zlyhaniu?

S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať,  dôležitá je pokora. Líder sa v podstate musí rozvíjať a neustále posúvať. Nemôže si povedať – už dosť, teraz som dobrý líder.

Druhá vec je vyhorenie – prichádza potichu, nedáva o sebe vedieť. Tieto témy vnímam najčastejšie u úspešných ľudí. Je dobré, že dnes sa o nich už veľa hovorí.

Čo vám pomáha pri leadershipe vášho tímu? Akými hodnotami sa riadite v práci?

Považujem sa za náročného človeka, v mnohých ohľadoch som perfekcionistka. Neuspokojím sa s priemerným výsledkom. Preto je môj tím nastavený na dosahovanie nadštandardných výsledkov, a to dokážeme iba v prostredí, kde je prvoradý pocit dôvery, spolupatričnosti a bezpečia. Ľudia z môjho tímu vedia, že môžu za mnou prísť s akoukoľvek témou. Žiadna nie je zlá alebo hlúpa. Úspechy aj pády sú spoločné.

Tím sme preto, lebo máme silného tímového ducha. Robíme veci spoločne ako celok. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí v jednotlivých oblastiach vedia viac ako ja. Učíme sa od seba. Pre mňa je zásadný rešpekt – dávať ho aj prijímať. To platí v pracovnom aj súkromnom živote.

Dominika Pacigová, FG Europe