Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Rozpoviem vám príbeh niekoho, koho všetci poznáme...

Petra bola v treťom ročníku strednej školy, keď ju jej tri najlepšie kamarátky presvedčili, aby študovala biológiu – niečo, čo si predtým ani nezvážila. Vždy sa videla, že pôjde v šľapajach svojej matky a stane sa kardiologičkou.

Pravda je, že táto cesta je mimoriadne náročná. Byť lekárom je celoživotné poslanie, ktoré si vyžaduje osobné obete. Takéto uvedomenie bolo pre Petru jednoducho príliš veľkou výzvou.

„Študovať tu nemôže byť zlé. Babám sa páči, bude sa aj mne.“ povedala si v prvý deň na univerzite. Bohužiaľ, rýchlo zistila, že rozhodnutia založené na tom, čo chcú iní, môžu byť škodlivé.

Zistila, že rozhodovanie bez dostatočných informácií končí často zle. Nie že by štúdium biológie bolo zlé, nechápte ma zle.

Pointa príbehu je, že to nebolo správne pre Petru.

Po dvoch rokoch depresie, keď nevidela svoju budúcnosť nikde v biológii, Petra zo štúdia vypadla. Ďalší rok sa prihlásila na špecializáciu z chémie. Po krátkom polroku tam tiež skončila, vediac, že ani to nie je jej cesta.

Nakoniec sa usadila pre niečo, čo nebolo ďaleko od jej prvého sna – Petra začala študovať verejné zdravie.

Prečo bolo dôležité to spomenúť?

Ak to správne spočítate, Petra stratila 3 roky, ktoré sa už nikdy nevrátia. 3 roky = 1095 dní vedúcich nikam.

  • Predstavte si, že vidíte všetkých tých ľudí, s ktorými ste vyrastali, ako dokončujú niečo, čo ste sa tak dlho snažili dosiahnuť.
  • Predstavte si, že po všetkých tých rokoch ste stále na štartovacej čiare.
  • Predstavte si náklady, ktoré si vyžaduje život 3 roky mimo domova, a teraz musíte dokonca platiť za ďalšie štúdium.
  • Predstavte si generálneho riaditeľa alebo HR špecialistu z firmy, kde chcete tak zúfalo pracovať, ako si prezera váš životopis a vidí tieto 3 roky stratených príležitostí.

Ale aj pre Petru svitla nádej, nebojte sa.

Konečne začala nachádzať seba v svojej súčasnej špecializácii. Pravdepodobne to prišlo len trochu neskoro. Dôvod, prečo som na začiatku napísal „niekoho, koho všetci poznáme“, je jednoduchý.

Úprimne povedané, všetci máme v živote ľudí ako je Petra. Prečo? Dôvod je bežne rovnaký. Petra a mnohí ďalší sa spoliehali na emócie a nie na informácie. Nenasledovali svoje ciele, dokonca si ich ani nevytvorili. Informácie sú v dnešnej spoločnosti skutočnou silou a bez nich by ste mohli urobiť nesprávne rozhodnutie.

Problém však  nie je len v nás a v našej lenivosti. Existuje tu aj objetívny problém. Dnes je ťažké nájsť správne informácie. A práve preto sme vytvorili mládežnícku organizáciu Future Generation Europe a všetky naše projekty.

V FGE veríme, že silu informácií nemožno podceňovať a v niektorých prípadoch môže dokonca zachrániť životy. Vieme, že nemusíme byť vyškolení poradcovia v oblasti kariéry, aby sme pomohli iným mladým ľuďom.
Veríme, že podľa doktríny „študenti pomáhajú študentom“ ich stačí len spojiť.

Pretože keď sa mladí ľudia stretnú – učia sa. A keď sa učia, môžu sa lepšie rozhodovať.

Poďme spolu pomôcť budúcej generácii urobiť lepšie rozhodnutia.

 

Tento článok bol prevzatý z prvej verzie blogu FGE z roku 2015. Jednalo sa o vôbec prvý článok.

Matúš Jarolín a tím FGE

Vedel/a si, že rok 2023 je Európsky rok zručností?

Vedel/a si, že rok 2023 je Európsky rok zručností?

„Je možné lietať bez motorov, ale nie bez znalostí a zručností.“ Wilbur Wright 

Vzdelávanie je celospoločenskou aktivitou, ktorá by sa mala realizovať prostredníctvom mnohých rôznych cieľov a úloh. Už v 80. rokoch Delorska komisia formulovala túto myšlienku tým, že identifikovala štyri pilierové oblasti vzdelávania, a to učenie sa poznať, robiť, byť a žiť spolu. Tieto rôzne, ale prepojené ciele nášho vzdelávacieho systému sa snažia zlepšiť schopnosti, možnosti a ľudský rozvoj občanov v rôznych etapách ich života.

Jedným z kľúčových aspektov je vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý môže poskytnúť každému správnu súpravu zručností pre pracovný trh. Rozvíjanie nových zručností pre sa meniaci pracovný trh sa stáva čoraz viac prioritou v Európe aj vo svete. Podľa McKinseyho „takmer deväť z desiatich riaditeľov a manažérov hovorí, že ich organizácie už teraz čelia medzieram v zručnostiach alebo očakávajú, že medzery sa rozvinú v priebehu nasledujúcich piatich rokov“. Táto situácia je samozrejme zhoršená rýchlosťou prechodu, ktorý pozorujeme v globálnej spoločnosti. Napríklad v sektore umelých inteligencií (AI) je situácia zvlášť ťažká, pričom Európa zaostáva za Čínou a USA v schopnosti priťahovať talent v tejto oblasti a využívať ponúkané príležitosti.

Rozdiel medzi zručnosťami, ktoré zamestnávatelia požadujú a tými, ktoré majú skutoční alebo potenciálni zamestnanci, nazývaný ako „medzera v zručnostiach“, súvisí s digitálnym rozdelením. Avšak, existuje niekoľko niekedy protichodných výziev, ktorým je potrebné čeliť. Skutočne, zatiaľ čo zatváranie tohto rozdielu je kľúčovým faktorom zahrňovania a koherencie na európskej úrovni, podporovanie high-tech a deep-tech priemyslov ako lídrov novej európskej ekonomiky riskuje, že nechá za sebou tých, ktorí nemajú príslušnú zručnostnú súpravu. Nájsť správnu rovnováhu medzi podporovaním technologických inovácií a zabezpečením neustáleho rozvoja iných sektorov a zabezpečením toho, aby sa všetci mohli tešiť z výhod, vyžaduje dôležité investície do upskillingu a hlbokú prehodnotenie vzdelávacej infraštruktúry v krajinách EÚ.

Sieť Eurydice bola aktívna pri informovaní o trendoch v tejto oblasti v celej Európe.

Vlani zverejnila štúdiu o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých v Európe, kde sa skúmali súčasné prístupy k podpore celoživotného vzdelávania, s dôrazom na politiky a opatrenia podporujúce dospelých s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácií pri prístupe k možnostiam vzdelávania. Situácia nie je ideálna, pretože jeden z piatich dospelých v EÚ nedokončil stredné vzdelanie. Ako zistila správa, dospelí s nízkou kvalifikáciou sa menej zúčastňujú na vzdelávaní a odbornej príprave než tí s vyššou úrovňou vzdelania. V tejto oblasti je preto stále potrebné vykonať prácu.

Nedávno sa zameriavali na školy a to, ako pripravujú nové generácie s pravým súborom zručností pre tento vek. Z výskumu Eurydice o vyučovaní matematiky a prírodných vied v školách sa objavil zmiešaný obraz, kde výučba prírodných vied zaostáva za matematikou. Zároveň však projekt zistil, že integrovanie socio-vedeckých otázok do osnov zvyšuje úspech študentov.

Podobne Eurydice zverejnila aj štúdiu o informatike na školách, kde zistila, že v 23 európskych krajinách už navštevujú žiaci základnej školy samostatnú vyučovaciu hodinu informatiky. Zatiaľ čo dve tretiny krajín sa snažia zaviesť reformy na posilnenie prítomnosti informatiky v osnovách.

Všetko toto by nemalo zatemniť dôležitosť rovnosti príležitostí, ktorá je základným predpokladom spravodlivej spoločnosti.

Eurydice sa zaoberala touto otázkou v sérii správ venovaných školstvu a vyššiemu vzdelávaniu, skúmajúc spôsoby, akými krajiny riešia nerovnosti a podporujú inklúziu v celej sústave vzdelávania.

Rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok zručností a je kľúčové zapojiť do tohto úsilia všetky zainteresované strany. Mapovaním a sledovaním rôznych prístupov v celej Európe ukázala sieť Eurydice potrebu bližšej a inovatívnejšej integrácie medzi zručnosťami, tréningom a vzdelávaním na všetkých úrovniach. Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a verejnými orgánmi na národných aj európskych úrovniach budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri úspešnom reagovaní na veľké zmeny, ktorými spoločnosť momentálne prechádza.

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Umelá inteligencia v školstve – požehnanie alebo hrozba?

Umelá inteligencia v školstve – požehnanie alebo hrozba?

Vydanie chatbota ChatGPT od OpenAI nám dalo náhľad do budúcnosti vyučovania a učenia sa s pomocou umelej inteligencie.

Učitelia okamžite upozornili na schopnosť chatbota generovať významné odpovede na otázky z hodnotení a skúšok. Často však nie je možné tieto odpovede priradiť k určitému zdroju, čo ztiažňuje odhaľovanie plagiátorstva.

Obavy nezostali nepovšimnuté. Krátko po uvedení ChatGPT OpenAI oznámilo, že vyvíja „digitálny watermark“, ktorý sa vkladá do odpovedí chatbota. Tento typ vodoznaku sa vkladá ako digitálny signál, ktorý môže identifikovať obsah ako AI-generovaný a ktorý by (teoreticky) mal byť ťažko odstrániteľný.

Ale ako upozornili experti, ľudia pravdepodobne nájdu spôsoby, ako to obísť. A nebude to dlho trvať, kým sa objavia ďalšie modely umelej inteligencie rovnako schopné ako ChatGPT. Čo to znamená pre naše vzdelávacie priestory?

Je isté, že nás čakajú náročné roky.

Ako ovplyvní umelá inteligencia vzdelávanie?

Síla systémov umelého učenia kladie obrovský otáznik nad naše vzdelávacie a hodnotiace postupy.

Hodnotenie v školách a univerzitách je založené na tom, že študenti predkladajú nejaký výsledok svojho učenia na známkvanie, často ide o esej alebo písomnú úlohu. S modelmi AI môžu byť tieto „výsledky“ vytvorené na vyššej úrovni, za kratší čas a s minimálnym úsilím zo strany študenta.

Inými slovami, výsledok, ktorý študent poskytne, už nemusí poskytovať skutočný dôkaz o dosiahnutí cieľov predmetu/učiva.

A nie je to len problém pre písomné hodnotenia. Štúdia z februára ukázala, že jazykový model GPT3 od OpenAI výrazne prekonáva väčšinu študentov na úvodných kurzoch programovania. Podľa autorov to vytvára „vznikajúcu existenčnú hrozbu pre výučbu a učenie sa základov programovania“.

Model tiež môže generovať scenáre a divadelné hry, zatiaľ čo generátory obrazov AI, ako je DALL-E, môžu produkovať umenie vysoko kvalitného obsahu.

Ako by sme mali reagovať?

V budúcnosti budeme musieť premýšľať o tom, ako môže byť AI použité na podporu vyučovania a učenia, namiesto toho, aby ho narušovala. Tu sú tri spôsoby, ako to dosiahnuť.

1. Integrovať AI do tried a prednáškovní

História nám mnohokrát ukázala, že vzdelávacie inštitúcie sa môžu prispôsobiť novým technológiám. V 70. rokoch minulého storočia nástup prenosných kalkulačiek znepokojoval matematických pedagógov ohľadom budúcnosti ich predmetu – ale môžeme povedať, že matematika prežila.

Podobne ako Wikipédia a Google neznamenali koniec hodnotenia, ani AI neznamená koniec učenia. V skutočnosti nové technológie vedú k novým a inovatívnym spôsobom práce. To sa týka aj učenia a vyučovania s použitím AI.

Namiesto toho, aby boli AI modely nástrojom na obmedzovanie, mali by byť významne integrované do vyučovania a učenia.

2. Hodnotiť študentov na základe kritického myslenia

Jednou vecou, ktorú AI model nemôže emulovať, je proces učenia a mentálne cvičenia, ktoré s tým súvisia.

Návrh hodnotení by sa mohol posunúť od hodnotenia iba finálneho produktu k hodnoteniu celého procesu, ktorý viedol študenta k výsledku. Zameranie sa potom kladie na kritické myslenie, kreativitu a riešenie problémov študenta.

Študenti by mohli voľne používať AI na dokončenie úlohy a stále by boli ohodnotení na základe vlastnej zdatnosti.

3. Hodnoťte to, co je dôležité

Namiesto prechodu na inú formu skúšania, ktorá by mala zabrániť použitiu AI (čo môže niekoho napadnúť), by pedagógovia mohli navrhnúť skúšania, ktoré sa zameriavajú na to, čo študenti musia vedieť, aby boli úspešní v budúcnosti. Zdá sa, že AI bude jednou z tých vecí.

Modely AI budú v budúcnosti čoraz viac využívané v rôznych odvetviach pri masívnom rozširovaní technológií. Ak budú študenti používať AI v budúcich pracovných miestach, prečo ich na to teraz neotestovať?

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Iveta Šurganová: Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných

Iveta Šurganová: Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných

Venuje sa témam, akými sú leadership, strategická komunikácia či negotiation. Vo voľných chvíľach trávi čas najmä s rodinou – správny work-life balance považuje za svoj veľký úspech. Iveta Šurganová pôsobí ako Finance Manager South East Europe v medzinárodnej logistickej spoločnosti DACHSER, taktiež aj ako mentorka 6. ročníka programu Lady Up.

„S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať, dôležitá je pokora,“ hovorí Iveta Šurganová.

 

Čo podľa vás definuje silnú a úspešnú ženu?

Môj pohľad na silnú a úspešnú ženu sa mení a je ovplyvnený tým, ako sama v živote prežívam rôzne situácie – či už v súkromí, alebo v biznise. Silná žena je pre mňa tá, ktorá pozná samu seba, svoje plusy aj mínusy a je s nimi vysporiadaná. Dokáže čeliť životným výzvam a nevzdáva sa. Pozná cenu svojho času a podľa toho si určuje priority v živote. Taktiež vie, kedy má ostať a zabojovať, a kedy je čas odísť a sústrediť svoju energiu inde.

Cítite sa vždy ako silná žena?

Vždy nie. A je to tak v poriadku – aj to som sa musela naučiť. Sila pre mňa znamená byť vyrovnaná vo všetkých rolách, ktoré zastávam – manažérka, manželka, matka, kamarátka, dcéra. Nie som superhrdinka z akčných filmov, tiež mám dni, keď potrebujem pri sebe niekoho silnejšieho.

Prevláda na Slovensku stále stigma, majú to podľa vás ženy pri presadzovaní sa v porovnaní s mužmi ťažšie?

Podľa môjho názoru majú. Na rovnakú pozíciu musí žena vynaložiť oveľa viac energie a úsilia. Všeobecne platí, že vo vrcholovom manažmente je viac mužov ako žien. Získať si rešpekt mužských kolegov a udržať si svoju ženskú energiu je pre ženu zásadné, ak chce v biznis prostredí uspieť.

Na čo by sa mali zamerať mladé baby, ak chcú jedného dňa zastávať vedúce pozície?

Mali by si vytvoriť takú sieť kontaktov, z ktorej môžu čerpať inšpirácie. Ideálne, ak si nájdu vo svojom okolí inú úspešnú ženu, ktorá môže byť ich mentorkou. Budú sa posúvať osobnostne aj profesne. Určite je dôležité cibriť si svoje komunikačné zručnosti. Nebáť sa skúšať nové veci, ktoré im prídu do cesty a nepremárniť príležitosť.

Na základe čoho dokážeme rozoznať dobrého lídra?

Podľa jeho prístupu k ľuďom. Líder podporuje a vytvára priestor pre rast ostatných kolegov. Líder je pre mňa človek, ktorý hovorí o úspechoch vo forme „my“ namiesto „ja“. Ľudia ho rešpektujú prirodzene aj bez hierarchických vzťahov. Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných.

Do akej miery je schopnosť byť lídrom vrodená a akú rolu zohráva tréning, nadobudnuté skúsenosti?

Myslím si, že istá predispozícia je nám daná od narodenia. Lídrom buď ste, alebo nie ste. Tréning a skúsenosti potom formujú vaše líderské postoje.

Ako potom podľa vás vyzerá úspešný leadership?

Keď líder dokáže spojiť rôzne typológie a osobnosti ľudí. Spojí na prvý pohľad nespojiteľné ingrediencie jednotlivcov a vznikne z toho kulinárksy zážitok. Cítite odovzdanie, angažovanosť, vášeň a oheň v tíme. Takýto tím dokáže robiť zázraky. Vtedy vznikajú riešenia, o ktorých ste na začiatku ani netušili, že je možné ich zrealizovať. Tím ide za hranice toho, čo sa od neho očakáva. Znakom úspešného lídra je taktiež vedieť robiť rozhodnutia a niesť za ne  zodpovednosť. Toto je pre mňa úspešný leadership.

 

Naopak, v akých situáciách dochádza k zlyhaniu?

S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať,  dôležitá je pokora. Líder sa v podstate musí rozvíjať a neustále posúvať. Nemôže si povedať – už dosť, teraz som dobrý líder.

Druhá vec je vyhorenie – prichádza potichu, nedáva o sebe vedieť. Tieto témy vnímam najčastejšie u úspešných ľudí. Je dobré, že dnes sa o nich už veľa hovorí.

Čo vám pomáha pri leadershipe vášho tímu? Akými hodnotami sa riadite v práci?

Považujem sa za náročného človeka, v mnohých ohľadoch som perfekcionistka. Neuspokojím sa s priemerným výsledkom. Preto je môj tím nastavený na dosahovanie nadštandardných výsledkov, a to dokážeme iba v prostredí, kde je prvoradý pocit dôvery, spolupatričnosti a bezpečia. Ľudia z môjho tímu vedia, že môžu za mnou prísť s akoukoľvek témou. Žiadna nie je zlá alebo hlúpa. Úspechy aj pády sú spoločné.

Tím sme preto, lebo máme silného tímového ducha. Robíme veci spoločne ako celok. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí v jednotlivých oblastiach vedia viac ako ja. Učíme sa od seba. Pre mňa je zásadný rešpekt – dávať ho aj prijímať. To platí v pracovnom aj súkromnom živote.

Dominika Pacigová, FG Europe

Čo sabotuje tvoj úspech?

Čo sabotuje tvoj úspech?

Hanna Fitz, ktorá pôsobí ako koučka podnikania a vývoja vlastnej značky, identifikovala tri seba-sabotujúce zóny, ktoré bránia väčšine žien dosiahnuť svoje úspechy. Sama si spomína, keď sa cítila akoby zaseknutá. Hovorí, že to nebolo preto, že by nepracovala dostatočne tvrdo na svojom sne vytvoriť vlastnú značku. Bolo to preto, že sa nachádzala v jednej z nasledujúcich zón, ktoré potláčali jej potenciál a možnosť viesť život, po ktorom túžila.
<div class="oddelovac"></div>
Zóna strednej triedy Možno už máš zariadený pomerne dobrý život, ale vnútri sa cítiš nenaplnená pretože si si nesplnila svoj podnikateľský sen a nerobíš prácu, ktorú miluješ. I keď by si chcela viac, máš dosť na to, aby si sa cítila spokojná a práve to ti bráni v podstúpení rizika a v snažení posunúť sa ďalej. Si presvedčená, že tvoj život je lepší ako život väčšiny a odsúvaš nabok svoje nenaplnené pocity, zostávajúc tam, kde si. Hovorí sa tomu komfortná zóna. Či už svoj cieľ dosiahneš alebo nie, prežiješ, hoci tvoja túžba zostane nenaplnená. Zóna prijatia Možno, že naozaj nedokážeš nájsť cestu von zo svojej súčasnej situácie a to ťa dostalo do súladu s tvojimi skutočnými túžbami. Pravdepodobne si sa už zmierila s tým, že je to dobré tak, ako to je a že sa tvoje sny nikdy nesplnia. Možno si už skúsila všetko a nič nevyšlo. Možno ti niekto povedal, že tvoje sny nie sú realistické alebo nikto z tvojej rodiny nikdy nedokázal to, čo sa snažíš dosiahnuť ty. Takže sa s tým zmieriš. Kedysi ti to lámalo srdce, dnes však už začínaš akceptovať, že tvoj vysnený život je mimo tvojho dosahu, aj keď niekde vo vnútri vieš, že to nie je pravda. Zóna záchrany Tajne dúfaš, že ťa niekto príde zachrániť. Niekto ťa objaví a nastane tvoj veľký zlom. Možno dúfaš, že do teba niekto investuje peniaze, pretože nevidíš cestu, ako by si to mohla zvládnuť sama. Je to syndróm „princa na bielom koni“, na ktorého väčšina žien čaká, hoci vo vnútri si divokou a odhodlanou ženou, ktorá vie, že môže mať na svete reálny vplyv. Avšak zatiaľ čo čakáš na záchrannú misiu alebo na veľký zlom, vyhýbaš sa prijatiu akýchkoľvek opatrení potrebných na splnenie tvojho sna. Čo ťa drží späť?  Výzva v každom z týchto scenárov spočíva v tom, že žiješ život, o ktorom vieš, že nie je určený pre teba. Cítiš, že volanie pustiť sa do vlastného podnikania by mohlo ovplyvniť životy ľudí, spoločnosť, ba dokonca celý svet. Avšak všetko, čo si doteraz skúsila buď nevyšlo, alebo možno iba na chvíľu, a potom si sa znovu ocitla na začiatku. Raz si hore a raz dole. Niekedy sa cítiš dobre, ale ten silný vnútorný pocit nenaplnenia a neúspechu sa neustále vracia. Za týmto všetkým sa skrýva jediný dôvod a tým je strach. Strach z riskovania, strach zo zlyhania, strach zo záväzku, zo sklamania druhých a zo zodpovednosti. Dokonca sa môžeš báť aj vlastnej sily a toho, akou skvelou sa môžeš stať, ak vystúpiš z radu. Môžeš sa taktiež báť, že ťa niektorí ľudia opustia alebo že toho budeš musieť zvládnuť príliš veľa, ak sa veci dajú do pohybu. Niekedy sa bojíme vlastných snov a vnútorný hlas nám nahovára, že si ich nezaslúžime. Ži svoj sen Ale ty si zaslúžiš všetko, po čom túžiš a viac. Tvoje schopnosti, vášeň a expertíza sú určené na to, aby ovplyvnili svet. Sama si si dĺžna šancu na úspech, takže sa musíš zaviazať prijať opatrenia na budovanie svojej značky, s ktorou sa chceš podeliť so svetom. Hana hovorí, že sa taktiež bála, keď začínala svoje podnikanie pred siedmimi rokmi. Nahovárala si, že by mohla radšej ušetriť peniaze, ísť na dovolenku alebo si kúpiť oblečenie. Chvíľu tomu verila, ale jej túžby boli neúprosné. „Bola som unavená z toho, že som nežila svoj sen. Unavená z toho, že som stála na okraji a sledovala ako ostatní vytvárali to, po čom som túžila. Vedela som, že nebudem spokojná, kým nebudem žiť svoju vášeň a nevytvorím značku, na ktorú budem hrdá. Takže jedného dňa som vyliezla zo svojej ulity a založila vlastnú konzultantskú spoločnosť a dnes online podnikanie. Od tej doby som pracovala s uznávanými značkami a ženami na medzinárodnej úrovni. Keby som neodpovedala na svoje vnútorné volanie, nepostavila sa strachu a neskúsila šťastie, prišla by som o možnosť ovlyvniť životy a podnikanie v celosvetovom meradle. Predovšetkým by som však prišla o prácu, ktorú milujem a hľadala ten pocit naplnenia, ktorý cítim dnes.V ktorej zóne sa nachádzaš ty? Si pripravená výjsť zo svojej seba-sabotujúcej zóny a viesť zmysluplný život? Každé rozhodnutie, ktoré urobíš, formuje tvoju budúcnosť. Máš možnosť vybrať si život, aký chceš žiť. Ak budeš nasledovať svoje túžby a dáš do toho všetko, čo máš v sebe, každý deň sa stane viac naplňujúcejším, ako ten predchádzajúci. Nenechaj si ujsť príležitosť ovplyvniť svet. Nenechaj si ujsť šancu na vybudovanie svojej značky na svetovej úrovni v oblasti, pre ktorú si zapálená. Ale predovšetkým, nenechaj si ujsť príležitosť stať sa ženou, o ktorej ste vždy snívala, že sa staneš. Tento článok sme našli na stránke Goalcast – live the impossible. Preložila Lenka Kubatková.