Ako mi Future Generation Europe Splnilo Sen
Niektoré sny sa zdajú byť tak vzdialené, že o nich ani nechceš hovoriť nahlas. Nie preto, že by si im neveril, ale preto, že nechceš, aby sa ti niekto smial. Ja som ten svoj sen nosila v sebe od detstva – chcela som študovať a hrať hokej v Spojených štátoch. Znie to jednoducho, však? Ale pre dievča zo Slovenska, z bežnej strednej triedy, ktoré vyrastalo v krajine, kde sa ženský hokej len pomaly rozvíjal, to bolo takmer nemožné.
Začiatky ktoré neboli ľahké
Moja cesta sa začala na zimnom štadióne v Prievidzi kde som bola jediné dievča v tíme plnom chlapcov. Nebolo to jednoduché, už od detstva som musela trénovať dvojnásobne aby som stíhala s chlapcami. Doteraz si pamätám jedného trénera ktorý ma volal princezná, hovoril mi že na to nemám, a choval sa ku mne inak ako ku ostatným. Dokonca aj moji spoluhráči nechceli so mnou chodiť na cvičenia alebo sa mi posmievali. A úprimne? Boli dni, keď som chcela skončiť. Plakala som po tréningoch, pýtala sa samej seba, prečo to robím. Dokonca si pamätám ako ma moji spolužiaci šikanovali za moje sny a smiali sa mi. Ale zakaždým, keď som sa pozrela na hokejku opretú o stenu, vedela som, že to jednoducho nemôžem vzdať.
Sen ktorý bol príliš veľký, alebo možno aj nie?
Ako som rástla, rástol aj môj sen. Predstava, že by som raz mohla študovať a hrať hokej v Amerike, bola pre mňa motiváciou v každom tréningu. No s každým rokom som si viac uvedomovala aj realitu, že takýto sen niečo stojí. Keď si dieťa tak všetko vyzerá možné a na dosah rukou, no s časom som si uvedomila že to nie je také jednoduché, pretože keby bolo, tak by to každý zvládol. No prečo zrovna ja? Veď ja nie som výnimočná, moja rodina nemá na to peniaze, je nie som taká dobrá, moja angličtina nie je dobrá.
No ja som sa nevzdala, trénovala som viac ako kedykoľvek predtým, začala som sa učiť angličtinu a našla si brigádu. Po ukončení strednej školy som sa rozhodla spraviť niečo, čo mnohí nechápali a dať si rok pauzu. Chcela som sa sústrediť len na hokej, na tréningy, na zlepšovanie. A zároveň som vedela, že musím nájsť spôsob, ako financovať školu v zahraničí.
Tak som si sadla za počítač a začala zisťovať všetko o školách, hokejových tímov a finančných možností. Začala som posielať emaily rôznym trénerom, školám a sponzorom. Nie desať, nie päťdesiat, ale viac ako sto emailov s prosbou, s príbehom, s nádejou, že niekto uverí vo mňa.
Väčšina odpovedí bola rovnaká: „Ľutujem, nemôžeme pomôcť.“ Niektorí ani neodpísali. A ja som začala veriť, že možno mali pravdu tí, ktorí mi hovorili, že môj americký sen nie je pre dievča ako ja.
Ten jeden moment ktorý zmenil všetko
Pamätám si to presne. Už som bola unavená, neverila som že sa mi ten sen splní a zrovnala som sa s realitou. No jeden obyčajný keď som bola v práci mi zavolal Ivan Paule, člen z Future Generation Europe. Povedal mi že už dlho sledovali môj príbeh, moju snahu a vášeň, a že by mi radi pomohli si splniť sen. Pre mňa to bol vtedy zázrak a nechcelo sa mi tomu veriť. Nedokážem ani opísať emócie ktoré som vtedy prežívala, bola to kombinácia radosti a motivácie. Vďaka Future Generation Europe som dostala druhú šancu a mala po boku niekoho kto veril vo mňa a pomáhal mi na každom kroku.
Nový začiatok v Amerike
Pamätám si môj prvý deň na Nichols College. Všetko bolo nové, veľké, a iné. A úprimne, bála som sa. Pamätám si, ako ma profesor počas prvej hodiny vyzval, aby som povedala niečo pred celou triedou. Moje srdce mi bilo ako o preteky. Slová sa mi zadrhávali, nevedela som si spomenúť na nejaké anglické slová a cítila som ako sa mi trasú ruky.
Ale dnes, keď stojím pred stovkami ľudí, keď hovorím s istotou a hrdosťou, viem, že ten moment ma zmenil. Nichols College ma naučil nielen získať vzdelanie, ale získať seba samú. Nichols College spolu s Future generation europe ma naučil veriť, že môžem byť lídrom, a že mať veľké sny nie je nemožné a že môžem dokázať v živote aj nemožné. Že aj keď pochádzaš z malej krajiny, môžeš mať veľký vplyv.
Ako sa sny menia na poslanie
Dnes keď sa obzriem späť, cítim hlbokú vďačnosť. Za všetko, čím som si prešla, aj tie najťažšie chvíle. Bez nich by som dnes nebola tým, kým som. Viem že chcem jedného dňa pomáhať iným. Chcem vytvoriť program, ktorý podporí mladé športovkyne z Európy, dievčatá, ktoré majú sny, ale nemajú financie alebo príležitosti. Chcem im dokázať že aj jeden email, jedna viera, jedna šanca, môže zmeniť život.
Štatistika ktorá hovorí za všetko
Podľa správy Open Doors 2024 študovalo v USA len asi 172 slovenských študentov. To je približne 0,003% populácie Slovenska. Tak málo z nás dostalo túto šancu. A ja som jedna z nich. Pre mňa to nie je samozrejmosť, je to obrovský dar a privilégium, ktoré nikdy neberiem ako „len šťastie.“ Pretože áno, možno som mala šťastie, ale hlavne som do toho dala celé srdce, disciplínu a vieru, že to zvládnem.
Neľutuj to, čo robíš
Ak som sa počas tejto cesty niečo naučila tak toto: Nikdy neľutuj veci, ktoré urobíš. Ľutuj len tie, ktoré neurobíš. Ak som sa niečo naučila od hokeja, školy, aj života v zahraničí, tak to, že každý pád, každé odmietnutie, každé „nie“ nás len posúva bližšie k tomu správnemu „áno.“ A ja som to svoje našla vďaka ľuďom, ktorí vo mňa verili, vďaka Nichols College a hlavne vďaka Future Generation Europe, ktorí mi ukázali, že sny sa nielen snívajú ale aj žijú.
Ema Jašková
Študentka Nichols College

