Patríš medzi študentov, ktorí sú celý január zahrabaní v knihách a oddýchnu si len keď spia? Neboj, nemáš sa čoho báť – možno len šedivých vlasov a zvýšeného levelu kortizolu. Ale ak už nemáš chuť skúškové len prežívať, máme tu pre teba zopár rád ako si lepšie manažovať čas.

Začiatkom decembra sa naši Kompasáci – účastníci niekoľkomesačného rozvojového projektu Kompas – zúčastnili workshopu s profesionálnym koučom Denisom Bulejkom, na tému Manažment času. Počas troch hodín sa účastníci dozvedeli, ako najlepšie manažovať svoj čas, určiť si priority, či ako pracovať so svojou energiou. 

Ak ti tento workshop (možno práve kvôli časovému manažmentu) unikol, rozhodli sme sa zdieľať s tebou 3 najzaujímavejšie rady, ktoré si účastníci z workshopu odniesli:

1 Priority trieď do Eisenhowerovej matice

Nech znie názov tejto metódy akokoľvek komplikovane, jej implementovanie do tvojho života môže byť hračkou a ušetrí ti veľa času! 

Eisenhowerovej matici sa bližšie venoval Stephen Covey vo svojej knihe 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. Je to matica, s pomocou ktorej si rozdelíš úlohy do štyroch kvadrantov podľa prislúchajúcej priority a naliehavosti.

Horizontálna os určuje naliehavosť povinností a vertikálna naopak hovorí o ich dôležitosti. 

Na to, aby každá úloha skončila tam, kde patrí, je dôležité porozumieť čo jednotlivé kvadranty predstavujú.

UROB

Prvý kvadrant v nás často evokuje stres, šediny a neschopnosť sa zastaviť. Je to práve tá oblasť, ktorú musíš spraviť, lebo ak sa tak nestane, zmeškáš deadline, alebo sa nepohneš ďalej. Patria tam krízové situácie, hraničné termíny dokončenia či neodkladné problémy. Ak v tomto kvadrante zostávaš dlhšie obdobie a venuješ sa taskom len z tejto oblasti, môže to viesť k chronickému stresu až k vyhoreniu.

Ak máš úlohy, ktoré patria do tohto kvadratu, sú prioritou a čím skôr ich urob! Ak na ne zabudneš, môžu mať vážne následky.

NAPLÁNUJ

Naopak druhý kvadrant je miesto, kde sa zdržať chceš. Pripomína nám slnečné ráno s kávou či čajom v jednej a diárom v druhej ruke – deň, kedy sa na svoje povinnosti tešíme, lebo na nás nikto netlačí a samotný proces si vieme užiť. V tomto kvadrante nájdeme aktivity, ktoré nám pomáhajú rásť (záľuby) a ktoré nás pomaly, no isto privádzajú k cieľu (čiastkové ciele a kroky). Ak sa im venujeme v správnej chvíli, nepreliezajú nám do strašidelného naliehavého kvadrantu.

Úlohy patriace do tohoto kvadrantu si preto naplánuj – daj im deadline, naplánuj si, kedy na nich budeš pracovať a splň ich pretým, než sa stanú urgentnými.

DELEGUJ

Tretí kvadrant pozostáva z úloh, ktoré sa snažíme delegovať alebo odmietať – sú síce naliehavé, ale nie sú pre nás dôležité. Môžu nimi byť niektoré telefonáty, maily, stretnutia, alebo školské povinnosti. V tomto bode je dôležité myslieť na svoje priority a schopnosti – ak máš deadline na odovzdanie nepovinnej domácej úlohy, ktorá ti zlepší známku, no musíš uprednostniť iné školské povinnosti, z časového hľadiska je vhodné ju jednoducho odmietnuť.

Snaž sa minimalizovať čas vynaložený na tieto úlohy.

ZBAV SA

Posledným kvadrantom je štvrtý – nenaliehavý a nedôležitý. Aj napriek tomu, že sa javí ako úplne zbytočný, niektorí z nás v ňom trávia až bolestivo veľa času. Občas sa prichytíme, že už niekoľko minút scrollujeme na sociálnych sieťach, pozeráme tretie video v poradí, alebo klikáme na ďalšiu epizódu krátkeho seriálu. Títo žrúti času môžu byť aj menej nápadní – zvuk notifikácie, nevyžiadaný telefonát, alebo návšteva súrodenca, či spolubývajúceho v izbe. Ani sa nenazdáš a už nevieš, kde si v svojej práci skončil/a.

Tieto aktivty si nechaj na voľný čas, no daj si pozor, aby ti nekradli produktivitu vtedy, keď máš plný kvadrant číslo jeden.

Pri správnom alokovaní času, ktorý venujeme daným kvadrantom, vieme predísť stresovým situáciám a vieme si užiť viac zaslúženého oddychu. Je to o prioritizovaní a disciplíne. Myslíš, že ti tieto dve aktivity idú dobre? Podeľ sa s nami v komentári, ako prioritizuješ Ty!

2 Keď nás motivácia opúšťa… alebo možno ani neprišla

Čo ak nie je jedno z tých slnečných a motivovaných rán na dosah? Ako sa prinútiť začať, bez toho, aby sme boli z úloh, ktoré nás čakajú, znechutení? 

Denis Bulejka nám poradil skvelý tip, ktorý mnohí okamžite implementovali, a funguje!

Ak sa ráno zobudíš a vôbec nemáš náladu sa ponoriť do svojich povinností, začni s malými úlohami. Odpíš na pár pracovných mailov, uprac si pracovný stôl, predĺž si vypožičané knihy v knižnici, alebo zavolaj lekárke, ktorej bolo treba  zavolať už minulý týždeň. 

Niektorí by tento typ produktivity nazvali “pozitívna prokrastinácia”, kedy namiesto toho, čo máš robiť, využiješ svoj čas na iné menšie tasky, ktoré prekladáš už niekoľko dní, či týždňov.

Hneď si môžeš vyškrtnúť zopár taskov zo svojho To-do listu, čo ti vleje do žíl dopamín, a naštartuje ťa pracovať na tých náročnejších.

3 Všetko je to o energiách! Či?

Keď už hovoríme o tej náročnosti, vieš, že na povinnostiach s rozdielnou náročnosťou by sme mali pracovať v rozličných časoch? Bohužiaľ, my ti neporadíme, kedy by to malo byť – to musíš vedieť ty! 

Denis povedal, že každý máme svoju unikátnu krivku energie, ktorá determinuje, kedy zvládneme pracovať na ťažších úlohách a kedy by sme sa mali venovať tým jednoduchším, ktoré nás nepreťažia. 

Možno na sebe pozoruješ, že ráno máš možno menej energie, ako okolo desiatej až jednej hodiny, a potom to prudko klesne a nie si schopný/á spraviť nič až do tretej poobede. Alebo možno vôbec nefunguješ ako bežný človek, ale skôr ako nočná sova – všetky školské úlohy a pracovné povinnosti odovzdávaš o polnoci. Tak čo, je jedna z týchto kriviek tvoja?

Podeľ sa s nami v komentári!

Uff, tak a sme na konci. To bola jazda, čo? Takmer ako po tých energetických krivkách. Máš už teraz predstavu, ktorým trikom si vylepšíš budúci semester a ďalšie skúškové? 

Avšak, toto je len zlomok toho, čo sme sa na Denisovom workshope dozvedeli. Ak ťa zaujal a chceš sa zúčastniť na viacerých užitočných workshopoch, ktoré zmenia smer tvojho života, neváhaj a prihlás sa do nášho projektu Kompas priamo TU. Prihlasovanie máme stále otvorené a budeme sa na teba tešiť aj na najbližšom evente, ktorý bude 10.2. s názvom Skroť si AI. 

Registračný formulár nájdeš TU. Viac info o Kompase na webstránke.

P.S.: Vieš aký je Denisov ultimate cheatcode? Dostatok spánku a Omega 3. Ale o tom možno nabudúce.

Podľa výskumu od spoločnosti Future Forum sa od jari 2021 zvýšil výskyt vyhorenia z pracovného stresu na historické maximum. Z 10 243 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí pracujú v šiestich krajinách, vrátane Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, viac ako 40% uviedlo, že sú vyhorení, čo Svetová zdravotnícka organizácia definuje ako zvýšenú duševnú vzdialenosť od práce, pocit vyčerpania a negativizmus.

Týchto 42% predstavuje nový rekord od začiatku merania vyhorenia práce spoločnosťou Future Forum v máji 2021. Vtedy 38% zamestnancov uviedlo, že sú vyhorení.

Dva typy ľudí sú však v oveľa väčšom riziku vyhorenia ako ostatní: ženy a pracovníci do 30 rokov. Takmer polovica (48%) 18 až 29-ročných uviedla, že sa cítia vyčerpanejší, v porovnaní so 40% rovesníkov vo veku nad 30 rokov, pričom ženy (46%) uviedli vyššiu úroveň vyhorenia ako muži (37%).

Nie je tu jediný dôvod, prečo vyhorenie zasahuje ženy a mladých pracujúcich, ale odborníci sa zhodujú, že prekrývajúce sa stresory pandémie Covid-19 a hospodárskej neistoty zhoršili stres a neangažovanosť v týchto skupinách.

Čo stresuje Generáciu Z a mladých mileniálov v práci?

Generácia Z a mladší mileniáli vstúpili na trh práce počas globálnej pandemickej krízy a obávajú sa stúpajúcej inflácie, recesie a intenzívneho geopolitického konfliktu.

Hoci tieto obavy sú rozšírené, úroveň stresu je výnimočne vysoká pre mladých ľudí, ktorí sú viac autonómni a často menia prácu.

„Starší mileniáli a Generácia Z boli vychovávaní vo veľkom tlaku, aby dosiahli veľké úspechy, ale začínajú svoje kariéry v chaotickom prostredí, kde majú malú autonómiu a slobodu nájsť zmysluplnú a dobre platenú prácu,“ hovorí Debbie Sorensen, psychologička z Denveru a uvádza ako hlavných prispievateľov k syndrómu vyhorenia: neustále sa meniace politiky návratu do kancelárie, narastajúci počet prepúšťaní a zastavenie náboru nových zamestnancov.

Pracovníci do 30 rokov majú tiež väčšiu úzkosť z prepúšťania, pretože novší, menej skúsení zamestnanci sú často medzi prvými, ktorí sú cieľom redukcie pracovných miest, upozorňuje Brian Elliott, výkonný líder Future Forum.

Všetko to spôsobuje, že Gen Z a mladí mileniáli sú vo svojom profesijnom živote menej uspokojení. Podľa údajov od spoločnosti Gallup z roku 2022 sa pracovníci do 35 rokov od svojich starších kolegov oveľa viac vzdialujú od svojich pracovných miest.

Zhoršujúci sa rozdiel vyhorenia podľa pohlavia

Ženy hlásia vyššie úrovne vyhorenia ako muži už niekoľko rokov a táto medzera sa od roku 2019 viac ako zdvojnásobila, informuje Gallup.

Vysvetlenie pre toto sa dá zhrnúť do rodových nerovností: Výskum ukázal, že ženy majú menšiu pravdepodobnosť na povýšenie ako muži, taktiež je pravdepodobné, že vedú rodiny s jedným rodičom a zaoberajú sa neplatenými (dobrovoľníckymi) prácami, čo môže zhoršiť vyhorenie.

Okrem toho je pravdepodobnejšie, že ženy pracujú v menej platených zamestnaniach, z ktorých niektoré, ako je medicína, sa v dôsledku pandémie stali „extrémne stresujúcimi“, hovorí Sorensen.

Elliott tiež poukazuje na zhoršujúcu sa starostlivosť o deti ako ďalší faktor, ktorý spôsobuje viac stresu a frustrácie pre ženy. „Nedostatok dostupnej a hlavne cenovo dostupnej starostlivosti o deti je jednou z hlavných príčin, prečo musia ženy a nie muži, odísť alebo meniť prácu,“ dodáva.

Ženám trvalo tri roky, kým sa zotavili zo strát v práci spôsobených pandémiou: Po prvýkrát od začiatku pandémie Covid-19 počet zamestnaných žien presahuje predpandemické čísla, uvádza najnovšia štatistika o pracovných miestach od pracovného Úradu v USA. Naopak, mužom trvalo menej ako dva roky, kým si získali svoje straty v práci späť, uvádza Národné centrum pre právo žien.

„Zatiaľ sme nemali čas zotaviť sa z traumy, ktorou sme si prešli v posledných niekoľkých rokoch,“ hovorí Sorensen.

„Ženy a mladí ľudia, najmä tí, si na seba kladú obrovský tlak, aby pokračovali v práci za každú cenu.“

Prevzaté zo zdroja.

Venuje sa témam, akými sú leadership, strategická komunikácia či negotiation. Vo voľných chvíľach trávi čas najmä s rodinou – správny work-life balance považuje za svoj veľký úspech. Iveta Šurganová pôsobí ako Finance Manager South East Europe v medzinárodnej logistickej spoločnosti DACHSER, taktiež aj ako mentorka 6. ročníka programu Lady Up.

„S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať, dôležitá je pokora,“ hovorí Iveta Šurganová.

Čo podľa vás definuje silnú a úspešnú ženu?

Môj pohľad na silnú a úspešnú ženu sa mení a je ovplyvnený tým, ako sama v živote prežívam rôzne situácie – či už v súkromí, alebo v biznise. Silná žena je pre mňa tá, ktorá pozná samu seba, svoje plusy aj mínusy a je s nimi vysporiadaná. Dokáže čeliť životným výzvam a nevzdáva sa. Pozná cenu svojho času a podľa toho si určuje priority v živote. Taktiež vie, kedy má ostať a zabojovať, a kedy je čas odísť a sústrediť svoju energiu inde.

Cítite sa vždy ako silná žena?

Vždy nie. A je to tak v poriadku – aj to som sa musela naučiť. Sila pre mňa znamená byť vyrovnaná vo všetkých rolách, ktoré zastávam – manažérka, manželka, matka, kamarátka, dcéra. Nie som superhrdinka z akčných filmov, tiež mám dni, keď potrebujem pri sebe niekoho silnejšieho.

Prevláda na Slovensku stále stigma, majú to podľa vás ženy pri presadzovaní sa v porovnaní s mužmi ťažšie?

Podľa môjho názoru majú. Na rovnakú pozíciu musí žena vynaložiť oveľa viac energie a úsilia. Všeobecne platí, že vo vrcholovom manažmente je viac mužov ako žien. Získať si rešpekt mužských kolegov a udržať si svoju ženskú energiu je pre ženu zásadné, ak chce v biznis prostredí uspieť.

Na čo by sa mali zamerať mladé baby, ak chcú jedného dňa zastávať vedúce pozície?

Mali by si vytvoriť takú sieť kontaktov, z ktorej môžu čerpať inšpirácie. Ideálne, ak si nájdu vo svojom okolí inú úspešnú ženu, ktorá môže byť ich mentorkou. Budú sa posúvať osobnostne aj profesne. Určite je dôležité cibriť si svoje komunikačné zručnosti. Nebáť sa skúšať nové veci, ktoré im prídu do cesty a nepremárniť príležitosť.

Na základe čoho dokážeme rozoznať dobrého lídra?

Podľa jeho prístupu k ľuďom. Líder podporuje a vytvára priestor pre rast ostatných kolegov. Líder je pre mňa človek, ktorý hovorí o úspechoch vo forme „my“ namiesto „ja“. Ľudia ho rešpektujú prirodzene aj bez hierarchických vzťahov. Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných.

Do akej miery je schopnosť byť lídrom vrodená a akú rolu zohráva tréning, nadobudnuté skúsenosti?

Myslím si, že istá predispozícia je nám daná od narodenia. Lídrom buď ste, alebo nie ste. Tréning a skúsenosti potom formujú vaše líderské postoje.

Ako potom podľa vás vyzerá úspešný leadership?

Keď líder dokáže spojiť rôzne typológie a osobnosti ľudí. Spojí na prvý pohľad nespojiteľné ingrediencie jednotlivcov a vznikne z toho kulinárksy zážitok. Cítite odovzdanie, angažovanosť, vášeň a oheň v tíme. Takýto tím dokáže robiť zázraky. Vtedy vznikajú riešenia, o ktorých ste na začiatku ani netušili, že je možné ich zrealizovať. Tím ide za hranice toho, čo sa od neho očakáva. Znakom úspešného lídra je taktiež vedieť robiť rozhodnutia a niesť za ne  zodpovednosť. Toto je pre mňa úspešný leadership.

Naopak, v akých situáciách dochádza k zlyhaniu?

S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať,  dôležitá je pokora. Líder sa v podstate musí rozvíjať a neustále posúvať. Nemôže si povedať – už dosť, teraz som dobrý líder.

Druhá vec je vyhorenie – prichádza potichu, nedáva o sebe vedieť. Tieto témy vnímam najčastejšie u úspešných ľudí. Je dobré, že dnes sa o nich už veľa hovorí.

Čo vám pomáha pri leadershipe vášho tímu? Akými hodnotami sa riadite v práci?

Považujem sa za náročného človeka, v mnohých ohľadoch som perfekcionistka. Neuspokojím sa s priemerným výsledkom. Preto je môj tím nastavený na dosahovanie nadštandardných výsledkov, a to dokážeme iba v prostredí, kde je prvoradý pocit dôvery, spolupatričnosti a bezpečia. Ľudia z môjho tímu vedia, že môžu za mnou prísť s akoukoľvek témou. Žiadna nie je zlá alebo hlúpa. Úspechy aj pády sú spoločné.

Tím sme preto, lebo máme silného tímového ducha. Robíme veci spoločne ako celok. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí v jednotlivých oblastiach vedia viac ako ja. Učíme sa od seba. Pre mňa je zásadný rešpekt – dávať ho aj prijímať. To platí v pracovnom aj súkromnom živote.

Dominika Pacigová, FG Europe

Bola som v treťom ročníku bakalárskeho štúdia, keď som sa rozhodla, že je na čase začať niečo robiť pre spoločnosť a určitým spôsobom si vyrovnať karmu (nie, nie som vrah ani nič podobné), a preto som sa rozhodla, že si nájdem organizáciu, v ktorej budem robiť dobrovoľníčku. V mojom okolí to nerobil absolútne nikto, ale ja som sa nedala a dlho googlila, pokiaľ som našla niečo, čo ma zaujalo. Svoju cestu dobrovoľníctva som započala v Trnave, konkrétne v Trnavskej nemocnici, kde som ako dobrovoľník chodila na detské oddelenie. Neskôr, po návrate zo zahraničia, som pôsobila ako právna pomoc v Centre pre obete násilia, kde som bola až do svojich magisterských promócií. Po zabývaní sa v Bratislave, som na facebookovej stránke pre ponuky stáži a pod. objavila správu nášho Matúša, že hľadajú ľudí do tímu FGE a ja som mala hneď dva dôvody mu napísať. Prvým bolo, že v oblasti práce s mládežou som ešte nevykonávala dobrovoľnícku činnosť a rada si rozširujem obzory a druhým dôvodom bolo, že Matúš mi bol podľa fotky strašne povedomý a trvalo mi pár hodín, kým som prišla nato, že sa poznáme z pracovného stretnutia a keď už som o ňom vedela všetko, čo bolo dostupné online, nevidela som dôvod, prečo to neskúsiť (:D). Projekt Lead Up, do ktorého som bola pridelená, mi bol veľmi sympatický a ľudia v tíme, boli veľmi zlatí (áno, aj ty Tomáš :D) a mňa to bavilo. Po pár mesiacoch môjho pôsobenia sa zo mňa stala projekt leaderka, čo so sebou prinieslo viac zodpovednosti, ale aj stresu a náročnosti. Skĺbiť totiž fulltime prácu, vlastný život, frajera a vedenie projektu je občas náročné, ale ten pocit, keď sú naši mentees spokojní a vidím na nich, že to malo pre nich význam a sú radi, že sa zapojili do projektu, je skvelý a stojí aj za tie chvíle, keď nenávidím všetky hostely Bratislavy a nedarí sa nám nájsť miestnosť na recepciu. Projekt Lead Up nemá význam iba pre mentees, ale ja pre nás ako organizátorov, nakoľko máme možnosť stretnúť veľmi veľa zaujímavých ľudí, či už mentorov, speakrov, ale aj samostných mentees, ktorí nám prinesú niečo nové do životov.

Preto hor sa do prihlasovania. Tešíme sa na Vás! 🙂

Prihláška do Lead Up 2019:
https://bit.ly/2FlfTh0

Marcela Vrabcová