Venuje sa témam, akými sú leadership, strategická komunikácia či negotiation. Vo voľných chvíľach trávi čas najmä s rodinou – správny work-life balance považuje za svoj veľký úspech. Iveta Šurganová pôsobí ako Finance Manager South East Europe v medzinárodnej logistickej spoločnosti DACHSER, taktiež aj ako mentorka 6. ročníka programu Lady Up.

„S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať, dôležitá je pokora,“ hovorí Iveta Šurganová.

Čo podľa vás definuje silnú a úspešnú ženu?

Môj pohľad na silnú a úspešnú ženu sa mení a je ovplyvnený tým, ako sama v živote prežívam rôzne situácie – či už v súkromí, alebo v biznise. Silná žena je pre mňa tá, ktorá pozná samu seba, svoje plusy aj mínusy a je s nimi vysporiadaná. Dokáže čeliť životným výzvam a nevzdáva sa. Pozná cenu svojho času a podľa toho si určuje priority v živote. Taktiež vie, kedy má ostať a zabojovať, a kedy je čas odísť a sústrediť svoju energiu inde.

Cítite sa vždy ako silná žena?

Vždy nie. A je to tak v poriadku – aj to som sa musela naučiť. Sila pre mňa znamená byť vyrovnaná vo všetkých rolách, ktoré zastávam – manažérka, manželka, matka, kamarátka, dcéra. Nie som superhrdinka z akčných filmov, tiež mám dni, keď potrebujem pri sebe niekoho silnejšieho.

Prevláda na Slovensku stále stigma, majú to podľa vás ženy pri presadzovaní sa v porovnaní s mužmi ťažšie?

Podľa môjho názoru majú. Na rovnakú pozíciu musí žena vynaložiť oveľa viac energie a úsilia. Všeobecne platí, že vo vrcholovom manažmente je viac mužov ako žien. Získať si rešpekt mužských kolegov a udržať si svoju ženskú energiu je pre ženu zásadné, ak chce v biznis prostredí uspieť.

Na čo by sa mali zamerať mladé baby, ak chcú jedného dňa zastávať vedúce pozície?

Mali by si vytvoriť takú sieť kontaktov, z ktorej môžu čerpať inšpirácie. Ideálne, ak si nájdu vo svojom okolí inú úspešnú ženu, ktorá môže byť ich mentorkou. Budú sa posúvať osobnostne aj profesne. Určite je dôležité cibriť si svoje komunikačné zručnosti. Nebáť sa skúšať nové veci, ktoré im prídu do cesty a nepremárniť príležitosť.

Na základe čoho dokážeme rozoznať dobrého lídra?

Podľa jeho prístupu k ľuďom. Líder podporuje a vytvára priestor pre rast ostatných kolegov. Líder je pre mňa človek, ktorý hovorí o úspechoch vo forme „my“ namiesto „ja“. Ľudia ho rešpektujú prirodzene aj bez hierarchických vzťahov. Dobrý líder má v sebe akýsi magnet, ktorým k sebe priťahuje ostatných.

Do akej miery je schopnosť byť lídrom vrodená a akú rolu zohráva tréning, nadobudnuté skúsenosti?

Myslím si, že istá predispozícia je nám daná od narodenia. Lídrom buď ste, alebo nie ste. Tréning a skúsenosti potom formujú vaše líderské postoje.

Ako potom podľa vás vyzerá úspešný leadership?

Keď líder dokáže spojiť rôzne typológie a osobnosti ľudí. Spojí na prvý pohľad nespojiteľné ingrediencie jednotlivcov a vznikne z toho kulinárksy zážitok. Cítite odovzdanie, angažovanosť, vášeň a oheň v tíme. Takýto tím dokáže robiť zázraky. Vtedy vznikajú riešenia, o ktorých ste na začiatku ani netušili, že je možné ich zrealizovať. Tím ide za hranice toho, čo sa od neho očakáva. Znakom úspešného lídra je taktiež vedieť robiť rozhodnutia a niesť za ne  zodpovednosť. Toto je pre mňa úspešný leadership.

Naopak, v akých situáciách dochádza k zlyhaniu?

S úspechom rastie aj ego. A ego je veľmi nebezpečné. Vie nás zaslepiť. Vie priviesť úspešných tam, kde nikdy nechceli byť. Niektorí si to uvedomia, iní zas nie. S egom treba pracovať,  dôležitá je pokora. Líder sa v podstate musí rozvíjať a neustále posúvať. Nemôže si povedať – už dosť, teraz som dobrý líder.

Druhá vec je vyhorenie – prichádza potichu, nedáva o sebe vedieť. Tieto témy vnímam najčastejšie u úspešných ľudí. Je dobré, že dnes sa o nich už veľa hovorí.

Čo vám pomáha pri leadershipe vášho tímu? Akými hodnotami sa riadite v práci?

Považujem sa za náročného človeka, v mnohých ohľadoch som perfekcionistka. Neuspokojím sa s priemerným výsledkom. Preto je môj tím nastavený na dosahovanie nadštandardných výsledkov, a to dokážeme iba v prostredí, kde je prvoradý pocit dôvery, spolupatričnosti a bezpečia. Ľudia z môjho tímu vedia, že môžu za mnou prísť s akoukoľvek témou. Žiadna nie je zlá alebo hlúpa. Úspechy aj pády sú spoločné.

Tím sme preto, lebo máme silného tímového ducha. Robíme veci spoločne ako celok. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí v jednotlivých oblastiach vedia viac ako ja. Učíme sa od seba. Pre mňa je zásadný rešpekt – dávať ho aj prijímať. To platí v pracovnom aj súkromnom živote.

Dominika Pacigová, FG Europe

Bola som v treťom ročníku bakalárskeho štúdia, keď som sa rozhodla, že je na čase začať niečo robiť pre spoločnosť a určitým spôsobom si vyrovnať karmu (nie, nie som vrah ani nič podobné), a preto som sa rozhodla, že si nájdem organizáciu, v ktorej budem robiť dobrovoľníčku. V mojom okolí to nerobil absolútne nikto, ale ja som sa nedala a dlho googlila, pokiaľ som našla niečo, čo ma zaujalo. Svoju cestu dobrovoľníctva som započala v Trnave, konkrétne v Trnavskej nemocnici, kde som ako dobrovoľník chodila na detské oddelenie. Neskôr, po návrate zo zahraničia, som pôsobila ako právna pomoc v Centre pre obete násilia, kde som bola až do svojich magisterských promócií. Po zabývaní sa v Bratislave, som na facebookovej stránke pre ponuky stáži a pod. objavila správu nášho Matúša, že hľadajú ľudí do tímu FGE a ja som mala hneď dva dôvody mu napísať. Prvým bolo, že v oblasti práce s mládežou som ešte nevykonávala dobrovoľnícku činnosť a rada si rozširujem obzory a druhým dôvodom bolo, že Matúš mi bol podľa fotky strašne povedomý a trvalo mi pár hodín, kým som prišla nato, že sa poznáme z pracovného stretnutia a keď už som o ňom vedela všetko, čo bolo dostupné online, nevidela som dôvod, prečo to neskúsiť (:D). Projekt Lead Up, do ktorého som bola pridelená, mi bol veľmi sympatický a ľudia v tíme, boli veľmi zlatí (áno, aj ty Tomáš :D) a mňa to bavilo. Po pár mesiacoch môjho pôsobenia sa zo mňa stala projekt leaderka, čo so sebou prinieslo viac zodpovednosti, ale aj stresu a náročnosti. Skĺbiť totiž fulltime prácu, vlastný život, frajera a vedenie projektu je občas náročné, ale ten pocit, keď sú naši mentees spokojní a vidím na nich, že to malo pre nich význam a sú radi, že sa zapojili do projektu, je skvelý a stojí aj za tie chvíle, keď nenávidím všetky hostely Bratislavy a nedarí sa nám nájsť miestnosť na recepciu. Projekt Lead Up nemá význam iba pre mentees, ale ja pre nás ako organizátorov, nakoľko máme možnosť stretnúť veľmi veľa zaujímavých ľudí, či už mentorov, speakrov, ale aj samostných mentees, ktorí nám prinesú niečo nové do životov.

Preto hor sa do prihlasovania. Tešíme sa na Vás! 🙂

Prihláška do Lead Up 2019:
https://bit.ly/2FlfTh0

Marcela Vrabcová