„Je možné lietať bez motorov, ale nie bez znalostí a zručností.“ Wilbur Wright 

Vzdelávanie je celospoločenskou aktivitou, ktorá by sa mala realizovať prostredníctvom mnohých rôznych cieľov a úloh. Už v 80. rokoch Delorska komisia formulovala túto myšlienku tým, že identifikovala štyri pilierové oblasti vzdelávania, a to učenie sa poznať, robiť, byť a žiť spolu. Tieto rôzne, ale prepojené ciele nášho vzdelávacieho systému sa snažia zlepšiť schopnosti, možnosti a ľudský rozvoj občanov v rôznych etapách ich života.

Jedným z kľúčových aspektov je vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý môže poskytnúť každému správnu súpravu zručností pre pracovný trh. Rozvíjanie nových zručností pre sa meniaci pracovný trh sa stáva čoraz viac prioritou v Európe aj vo svete. Podľa McKinseyho „takmer deväť z desiatich riaditeľov a manažérov hovorí, že ich organizácie už teraz čelia medzieram v zručnostiach alebo očakávajú, že medzery sa rozvinú v priebehu nasledujúcich piatich rokov“. Táto situácia je samozrejme zhoršená rýchlosťou prechodu, ktorý pozorujeme v globálnej spoločnosti. Napríklad v sektore umelých inteligencií (AI) je situácia zvlášť ťažká, pričom Európa zaostáva za Čínou a USA v schopnosti priťahovať talent v tejto oblasti a využívať ponúkané príležitosti.

Rozdiel medzi zručnosťami, ktoré zamestnávatelia požadujú a tými, ktoré majú skutoční alebo potenciálni zamestnanci, nazývaný ako „medzera v zručnostiach“, súvisí s digitálnym rozdelením. Avšak, existuje niekoľko niekedy protichodných výziev, ktorým je potrebné čeliť. Skutočne, zatiaľ čo zatváranie tohto rozdielu je kľúčovým faktorom zahrňovania a koherencie na európskej úrovni, podporovanie high-tech a deep-tech priemyslov ako lídrov novej európskej ekonomiky riskuje, že nechá za sebou tých, ktorí nemajú príslušnú zručnostnú súpravu. Nájsť správnu rovnováhu medzi podporovaním technologických inovácií a zabezpečením neustáleho rozvoja iných sektorov a zabezpečením toho, aby sa všetci mohli tešiť z výhod, vyžaduje dôležité investície do upskillingu a hlbokú prehodnotenie vzdelávacej infraštruktúry v krajinách EÚ.

Sieť Eurydice bola aktívna pri informovaní o trendoch v tejto oblasti v celej Európe.

Vlani zverejnila štúdiu o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých v Európe, kde sa skúmali súčasné prístupy k podpore celoživotného vzdelávania, s dôrazom na politiky a opatrenia podporujúce dospelých s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácií pri prístupe k možnostiam vzdelávania. Situácia nie je ideálna, pretože jeden z piatich dospelých v EÚ nedokončil stredné vzdelanie. Ako zistila správa, dospelí s nízkou kvalifikáciou sa menej zúčastňujú na vzdelávaní a odbornej príprave než tí s vyššou úrovňou vzdelania. V tejto oblasti je preto stále potrebné vykonať prácu.

Nedávno sa zameriavali na školy a to, ako pripravujú nové generácie s pravým súborom zručností pre tento vek. Z výskumu Eurydice o vyučovaní matematiky a prírodných vied v školách sa objavil zmiešaný obraz, kde výučba prírodných vied zaostáva za matematikou. Zároveň však projekt zistil, že integrovanie socio-vedeckých otázok do osnov zvyšuje úspech študentov.

Podobne Eurydice zverejnila aj štúdiu o informatike na školách, kde zistila, že v 23 európskych krajinách už navštevujú žiaci základnej školy samostatnú vyučovaciu hodinu informatiky. Zatiaľ čo dve tretiny krajín sa snažia zaviesť reformy na posilnenie prítomnosti informatiky v osnovách.

Všetko toto by nemalo zatemniť dôležitosť rovnosti príležitostí, ktorá je základným predpokladom spravodlivej spoločnosti.

Eurydice sa zaoberala touto otázkou v sérii správ venovaných školstvu a vyššiemu vzdelávaniu, skúmajúc spôsoby, akými krajiny riešia nerovnosti a podporujú inklúziu v celej sústave vzdelávania.

Rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok zručností a je kľúčové zapojiť do tohto úsilia všetky zainteresované strany. Mapovaním a sledovaním rôznych prístupov v celej Európe ukázala sieť Eurydice potrebu bližšej a inovatívnejšej integrácie medzi zručnosťami, tréningom a vzdelávaním na všetkých úrovniach. Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a verejnými orgánmi na národných aj európskych úrovniach budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri úspešnom reagovaní na veľké zmeny, ktorými spoločnosť momentálne prechádza.

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Vydanie chatbota ChatGPT od OpenAI nám dalo náhľad do budúcnosti vyučovania a učenia sa s pomocou umelej inteligencie.

Učitelia okamžite upozornili na schopnosť chatbota generovať významné odpovede na otázky z hodnotení a skúšok. Často však nie je možné tieto odpovede priradiť k určitému zdroju, čo ztiažňuje odhaľovanie plagiátorstva.

Obavy nezostali nepovšimnuté. Krátko po uvedení ChatGPT OpenAI oznámilo, že vyvíja „digitálny watermark“, ktorý sa vkladá do odpovedí chatbota. Tento typ vodoznaku sa vkladá ako digitálny signál, ktorý môže identifikovať obsah ako AI-generovaný a ktorý by (teoreticky) mal byť ťažko odstrániteľný.

Ale ako upozornili experti, ľudia pravdepodobne nájdu spôsoby, ako to obísť. A nebude to dlho trvať, kým sa objavia ďalšie modely umelej inteligencie rovnako schopné ako ChatGPT. Čo to znamená pre naše vzdelávacie priestory?

Je isté, že nás čakajú náročné roky.

Ako ovplyvní umelá inteligencia vzdelávanie?

Síla systémov umelého učenia kladie obrovský otáznik nad naše vzdelávacie a hodnotiace postupy.

Hodnotenie v školách a univerzitách je založené na tom, že študenti predkladajú nejaký výsledok svojho učenia na známkvanie, často ide o esej alebo písomnú úlohu. S modelmi AI môžu byť tieto „výsledky“ vytvorené na vyššej úrovni, za kratší čas a s minimálnym úsilím zo strany študenta.

Inými slovami, výsledok, ktorý študent poskytne, už nemusí poskytovať skutočný dôkaz o dosiahnutí cieľov predmetu/učiva.

A nie je to len problém pre písomné hodnotenia. Štúdia z februára ukázala, že jazykový model GPT3 od OpenAI výrazne prekonáva väčšinu študentov na úvodných kurzoch programovania. Podľa autorov to vytvára „vznikajúcu existenčnú hrozbu pre výučbu a učenie sa základov programovania“.

Model tiež môže generovať scenáre a divadelné hry, zatiaľ čo generátory obrazov AI, ako je DALL-E, môžu produkovať umenie vysoko kvalitného obsahu.

Ako by sme mali reagovať?

V budúcnosti budeme musieť premýšľať o tom, ako môže byť AI použité na podporu vyučovania a učenia, namiesto toho, aby ho narušovala. Tu sú tri spôsoby, ako to dosiahnuť.

1. Integrovať AI do tried a prednáškovní

História nám mnohokrát ukázala, že vzdelávacie inštitúcie sa môžu prispôsobiť novým technológiám. V 70. rokoch minulého storočia nástup prenosných kalkulačiek znepokojoval matematických pedagógov ohľadom budúcnosti ich predmetu – ale môžeme povedať, že matematika prežila.

Podobne ako Wikipédia a Google neznamenali koniec hodnotenia, ani AI neznamená koniec učenia. V skutočnosti nové technológie vedú k novým a inovatívnym spôsobom práce. To sa týka aj učenia a vyučovania s použitím AI.

Namiesto toho, aby boli AI modely nástrojom na obmedzovanie, mali by byť významne integrované do vyučovania a učenia.

2. Hodnotiť študentov na základe kritického myslenia

Jednou vecou, ktorú AI model nemôže emulovať, je proces učenia a mentálne cvičenia, ktoré s tým súvisia.

Návrh hodnotení by sa mohol posunúť od hodnotenia iba finálneho produktu k hodnoteniu celého procesu, ktorý viedol študenta k výsledku. Zameranie sa potom kladie na kritické myslenie, kreativitu a riešenie problémov študenta.

Študenti by mohli voľne používať AI na dokončenie úlohy a stále by boli ohodnotení na základe vlastnej zdatnosti.

3. Hodnoťte to, co je dôležité

Namiesto prechodu na inú formu skúšania, ktorá by mala zabrániť použitiu AI (čo môže niekoho napadnúť), by pedagógovia mohli navrhnúť skúšania, ktoré sa zameriavajú na to, čo študenti musia vedieť, aby boli úspešní v budúcnosti. Zdá sa, že AI bude jednou z tých vecí.

Modely AI budú v budúcnosti čoraz viac využívané v rôznych odvetviach pri masívnom rozširovaní technológií. Ak budú študenti používať AI v budúcich pracovných miestach, prečo ich na to teraz neotestovať?

Článok prevzatý zo ZDROJA.

Ešte stále nevieš, čo by si chcel študovať? Alebo sa len rozhoduješ, kam by si chcel ísť? Správny výber vysokej školy a študijného odboru je pre každého študenta nesmierne dôležitý.

Na čo by sa mal študent pri výbere vysokej školy sústrediť?

Pri výbere vysokej školy je pre každého študenta dôležité, aby vedel, čomu by sa chcel v budúcnosti venovať. „Študent by sa mal zamerať na svoje záujmy, intelektové schopnosti a osobnostné vlastnosti. Mal by sa zamyslieť nad tým, ako si predstavuje svoju budúcnosť a aké má schopnosti učiť sa. Mal by vychádzať z poznania vlastných možností a prianí, aby sa mu na vysokej škole páčilo a aby mal radosť z nového poznávania,“ objasnila školská psychologička Gabriela Herényiová.

Mnohí študenti sa však pri výbere vysokej školy dopúšťajú chýb, na ktoré zvyknú s odstupom času doplatiť. „Najväčšou chybou je nevhodný výber školy kvôli titulu. Ak škola, prípadne odbor študenta nebaví, odporúčam, aby využil čas napríklad na učenie sa cudzích jazykov alebo na iné činnosti, ktoré ho bavia,“ skonštatovala školská psychologička. 

Ďalšou chybou môže byť perfekcionizmus študentov. „Stáva sa, že študenti nezvládnu nápor množstva poznatkov a požiadaviek už v prvom ročníku štúdia na vysokej škole. Výber nevhodnej vysokej školy môže priviesť študenta až na psychiatrické oddelenie, prípadne môže dôjsť aj k hospitalizácii. Stáva sa to najmä pri študentoch, ktorí mali na strednej škole samé jednotky,“ dodala Herényiová.

Ako zistím, čo ma naozaj baví?

Študenti stredných škôl majú vďaka organizácii Future Generation Europe možnosť vyskúšať si život na vysokej škole. „Tak, ako dnešní študenti, aj ja som bol frustrovaný tým, čo sa deje po maturite. Dokonca som sa radil k šialencom, ktorí si podali prihlášku až na jedenásť vysokých škôl, pretože mi chýbala možnosť zistiť, ako to na danej vysokej škole vyzerá ešte pred podaním si prihlášky,“ vysvetľuje vznik projektu MiniErasmus predseda a zakladateľ organizácie Future Generation Europe Matúš Jarolín.

Cieľom projektu je pripraviť mladých ľudí na budúcnosť. „Nehovoríme študentom, aby išli na danú vysokú školu, pretože je tam dobre. Ako jedni z mála sa ich pýtame, prečo práve tam chcú ísť a či je to pre nich dobrá voľba. Študentom hovoríme, že ide o ich budúcnosť, a preto by mali urobiť zodpovedné rozhodnutie, aj keď to nie je vždy jednoduché. Bližšie skúsenosti či objektívne informácie získajú aj vďaka projektu MiniErasmus,“ doplnil Jarolín.

Stredoškoláci, ktorí si vyskúšali, ako to funguje na vysokej škole Týždňový „pobyt“ na vysokej škole pomohol mnohým stredoškolákom pri rozhodovaní sa. „MiniErasmus je skvelá príležitosť, ako sa zorientovať v širokej ponuke vysokých škôl. Študenti majú možnosť spoznať nových ľudí a nadviazať nové kontakty. Vďaka workshopom, ktoré sú súčasťou projektu, si stredoškoláci dokážu ľahšie vybrať svoju vysnívanú školu či vysnívané povolanie,“ prezradila Viera Paulovová. „Vyskúšala som si týždeň na Paneurópskej vysokej škole v odbore psychológia. Vďaka projektu MiniErasmus som zistila, že ma psychológia baví. V dnešných dňoch ju študujem v Košiciach,“ pridala sa Janka Gajdošová.