Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Príbeh, ktorý všetko začal v 2014

Rozpoviem vám príbeh niekoho, koho všetci poznáme...

Petra bola v treťom ročníku strednej školy, keď ju jej tri najlepšie kamarátky presvedčili, aby študovala biológiu – niečo, čo si predtým ani nezvážila. Vždy sa videla, že pôjde v šľapajach svojej matky a stane sa kardiologičkou.

Pravda je, že táto cesta je mimoriadne náročná. Byť lekárom je celoživotné poslanie, ktoré si vyžaduje osobné obete. Takéto uvedomenie bolo pre Petru jednoducho príliš veľkou výzvou.

„Študovať tu nemôže byť zlé. Babám sa páči, bude sa aj mne.“ povedala si v prvý deň na univerzite. Bohužiaľ, rýchlo zistila, že rozhodnutia založené na tom, čo chcú iní, môžu byť škodlivé.

Zistila, že rozhodovanie bez dostatočných informácií končí často zle. Nie že by štúdium biológie bolo zlé, nechápte ma zle.

Pointa príbehu je, že to nebolo správne pre Petru.

Po dvoch rokoch depresie, keď nevidela svoju budúcnosť nikde v biológii, Petra zo štúdia vypadla. Ďalší rok sa prihlásila na špecializáciu z chémie. Po krátkom polroku tam tiež skončila, vediac, že ani to nie je jej cesta.

Nakoniec sa usadila pre niečo, čo nebolo ďaleko od jej prvého sna – Petra začala študovať verejné zdravie.

Prečo bolo dôležité to spomenúť?

Ak to správne spočítate, Petra stratila 3 roky, ktoré sa už nikdy nevrátia. 3 roky = 1095 dní vedúcich nikam.

  • Predstavte si, že vidíte všetkých tých ľudí, s ktorými ste vyrastali, ako dokončujú niečo, čo ste sa tak dlho snažili dosiahnuť.
  • Predstavte si, že po všetkých tých rokoch ste stále na štartovacej čiare.
  • Predstavte si náklady, ktoré si vyžaduje život 3 roky mimo domova, a teraz musíte dokonca platiť za ďalšie štúdium.
  • Predstavte si generálneho riaditeľa alebo HR špecialistu z firmy, kde chcete tak zúfalo pracovať, ako si prezera váš životopis a vidí tieto 3 roky stratených príležitostí.

Ale aj pre Petru svitla nádej, nebojte sa.

Konečne začala nachádzať seba v svojej súčasnej špecializácii. Pravdepodobne to prišlo len trochu neskoro. Dôvod, prečo som na začiatku napísal „niekoho, koho všetci poznáme“, je jednoduchý.

Úprimne povedané, všetci máme v živote ľudí ako je Petra. Prečo? Dôvod je bežne rovnaký. Petra a mnohí ďalší sa spoliehali na emócie a nie na informácie. Nenasledovali svoje ciele, dokonca si ich ani nevytvorili. Informácie sú v dnešnej spoločnosti skutočnou silou a bez nich by ste mohli urobiť nesprávne rozhodnutie.

Problém však  nie je len v nás a v našej lenivosti. Existuje tu aj objetívny problém. Dnes je ťažké nájsť správne informácie. A práve preto sme vytvorili mládežnícku organizáciu Future Generation Europe a všetky naše projekty.

V FGE veríme, že silu informácií nemožno podceňovať a v niektorých prípadoch môže dokonca zachrániť životy. Vieme, že nemusíme byť vyškolení poradcovia v oblasti kariéry, aby sme pomohli iným mladým ľuďom.
Veríme, že podľa doktríny „študenti pomáhajú študentom“ ich stačí len spojiť.

Pretože keď sa mladí ľudia stretnú – učia sa. A keď sa učia, môžu sa lepšie rozhodovať.

Poďme spolu pomôcť budúcej generácii urobiť lepšie rozhodnutia.

 

Tento článok bol prevzatý z prvej verzie blogu FGE z roku 2015. Jednalo sa o vôbec prvý článok.

Matúš Jarolín a tím FGE

Čo sabotuje tvoj úspech?

Čo sabotuje tvoj úspech?

Hanna Fitz, ktorá pôsobí ako koučka podnikania a vývoja vlastnej značky, identifikovala tri seba-sabotujúce zóny, ktoré bránia väčšine žien dosiahnuť svoje úspechy. Sama si spomína, keď sa cítila akoby zaseknutá. Hovorí, že to nebolo preto, že by nepracovala dostatočne tvrdo na svojom sne vytvoriť vlastnú značku. Bolo to preto, že sa nachádzala v jednej z nasledujúcich zón, ktoré potláčali jej potenciál a možnosť viesť život, po ktorom túžila.
<div class="oddelovac"></div>
Zóna strednej triedy Možno už máš zariadený pomerne dobrý život, ale vnútri sa cítiš nenaplnená pretože si si nesplnila svoj podnikateľský sen a nerobíš prácu, ktorú miluješ. I keď by si chcela viac, máš dosť na to, aby si sa cítila spokojná a práve to ti bráni v podstúpení rizika a v snažení posunúť sa ďalej. Si presvedčená, že tvoj život je lepší ako život väčšiny a odsúvaš nabok svoje nenaplnené pocity, zostávajúc tam, kde si. Hovorí sa tomu komfortná zóna. Či už svoj cieľ dosiahneš alebo nie, prežiješ, hoci tvoja túžba zostane nenaplnená. Zóna prijatia Možno, že naozaj nedokážeš nájsť cestu von zo svojej súčasnej situácie a to ťa dostalo do súladu s tvojimi skutočnými túžbami. Pravdepodobne si sa už zmierila s tým, že je to dobré tak, ako to je a že sa tvoje sny nikdy nesplnia. Možno si už skúsila všetko a nič nevyšlo. Možno ti niekto povedal, že tvoje sny nie sú realistické alebo nikto z tvojej rodiny nikdy nedokázal to, čo sa snažíš dosiahnuť ty. Takže sa s tým zmieriš. Kedysi ti to lámalo srdce, dnes však už začínaš akceptovať, že tvoj vysnený život je mimo tvojho dosahu, aj keď niekde vo vnútri vieš, že to nie je pravda. Zóna záchrany Tajne dúfaš, že ťa niekto príde zachrániť. Niekto ťa objaví a nastane tvoj veľký zlom. Možno dúfaš, že do teba niekto investuje peniaze, pretože nevidíš cestu, ako by si to mohla zvládnuť sama. Je to syndróm „princa na bielom koni“, na ktorého väčšina žien čaká, hoci vo vnútri si divokou a odhodlanou ženou, ktorá vie, že môže mať na svete reálny vplyv. Avšak zatiaľ čo čakáš na záchrannú misiu alebo na veľký zlom, vyhýbaš sa prijatiu akýchkoľvek opatrení potrebných na splnenie tvojho sna. Čo ťa drží späť?  Výzva v každom z týchto scenárov spočíva v tom, že žiješ život, o ktorom vieš, že nie je určený pre teba. Cítiš, že volanie pustiť sa do vlastného podnikania by mohlo ovplyvniť životy ľudí, spoločnosť, ba dokonca celý svet. Avšak všetko, čo si doteraz skúsila buď nevyšlo, alebo možno iba na chvíľu, a potom si sa znovu ocitla na začiatku. Raz si hore a raz dole. Niekedy sa cítiš dobre, ale ten silný vnútorný pocit nenaplnenia a neúspechu sa neustále vracia. Za týmto všetkým sa skrýva jediný dôvod a tým je strach. Strach z riskovania, strach zo zlyhania, strach zo záväzku, zo sklamania druhých a zo zodpovednosti. Dokonca sa môžeš báť aj vlastnej sily a toho, akou skvelou sa môžeš stať, ak vystúpiš z radu. Môžeš sa taktiež báť, že ťa niektorí ľudia opustia alebo že toho budeš musieť zvládnuť príliš veľa, ak sa veci dajú do pohybu. Niekedy sa bojíme vlastných snov a vnútorný hlas nám nahovára, že si ich nezaslúžime. Ži svoj sen Ale ty si zaslúžiš všetko, po čom túžiš a viac. Tvoje schopnosti, vášeň a expertíza sú určené na to, aby ovplyvnili svet. Sama si si dĺžna šancu na úspech, takže sa musíš zaviazať prijať opatrenia na budovanie svojej značky, s ktorou sa chceš podeliť so svetom. Hana hovorí, že sa taktiež bála, keď začínala svoje podnikanie pred siedmimi rokmi. Nahovárala si, že by mohla radšej ušetriť peniaze, ísť na dovolenku alebo si kúpiť oblečenie. Chvíľu tomu verila, ale jej túžby boli neúprosné. „Bola som unavená z toho, že som nežila svoj sen. Unavená z toho, že som stála na okraji a sledovala ako ostatní vytvárali to, po čom som túžila. Vedela som, že nebudem spokojná, kým nebudem žiť svoju vášeň a nevytvorím značku, na ktorú budem hrdá. Takže jedného dňa som vyliezla zo svojej ulity a založila vlastnú konzultantskú spoločnosť a dnes online podnikanie. Od tej doby som pracovala s uznávanými značkami a ženami na medzinárodnej úrovni. Keby som neodpovedala na svoje vnútorné volanie, nepostavila sa strachu a neskúsila šťastie, prišla by som o možnosť ovlyvniť životy a podnikanie v celosvetovom meradle. Predovšetkým by som však prišla o prácu, ktorú milujem a hľadala ten pocit naplnenia, ktorý cítim dnes.V ktorej zóne sa nachádzaš ty? Si pripravená výjsť zo svojej seba-sabotujúcej zóny a viesť zmysluplný život? Každé rozhodnutie, ktoré urobíš, formuje tvoju budúcnosť. Máš možnosť vybrať si život, aký chceš žiť. Ak budeš nasledovať svoje túžby a dáš do toho všetko, čo máš v sebe, každý deň sa stane viac naplňujúcejším, ako ten predchádzajúci. Nenechaj si ujsť príležitosť ovplyvniť svet. Nenechaj si ujsť šancu na vybudovanie svojej značky na svetovej úrovni v oblasti, pre ktorú si zapálená. Ale predovšetkým, nenechaj si ujsť príležitosť stať sa ženou, o ktorej ste vždy snívala, že sa staneš. Tento článok sme našli na stránke Goalcast – live the impossible. Preložila Lenka Kubatková.