Dávid Marcel – moja tútorská skúsenosť
Keď som bol štvrták na gympli, cítil som sa stratený v širokej palete vysokých škôl a ešte širšej ponuke študijných programov. Mali sme síce na škole poradcu pre výber VŠ, aj s nami urobil nejaký ten testík na výber povolania, aj nás na veľtrh vysokých škôl poslal, ale zďaleka to nestačilo na to, aby som nemal v hlave menší chaos. Chýbal mi v tom čase niekto starší a skúsenejší, kto by mi vedel poskytnúť informácie z prvej ruky. V duchu hesla: “Rob druhým to, čo chceš, aby tebe robili” som sa teda o pár rokov neskôr rozhodol zareagovať na ponuku Mini-Erasmu a prihlásil som sa za tútora stredoškolákov. Nepoznal som ešte význam slova tútor, ale hneď po prečítaní úvodných informácií na sociálnej sieti som pochopil a povedal som si, že to bude niečo pre mňa. Dobrovoľníctvo mám v krvi a robí ma šťastným, keď dokážem niekomu reálne pomôcť.

V sprevádzaní študentov mestom a chodbami fakulty som sa nesmierne vyžíval, cítil som sa ako ryba vo vode. Spolu sme objavovali nové učebne, spoznávali nových vyučujúcich, navštívili budovy iných škôl. Odpovedať na ich zvedavé otázky bolo niekedy náročné, najmä ak sa pýtali na podrobnosti z úplne iného odboru. Mojím najväčším pomocníkom sa stal internet v mobile. Najväčšia sranda bola zosúladiť si rozvrhy a skoordinovať sa s ďalšími tútormi, keď povedzme niektorý nemohol alebo bolo nutné niečo okamžite riešiť. Občas to bolo aj ťažšie – najmä v pozícii zodpovedného, napriek tomu to ale zahŕňalo aj veľkú dávku adrenalínu, dobrodružstva a srandy. Od čakania a hľadania sa na Hlavnej stanici, cez meškanie na prednášku až po nasadnutie na zlú MHDčku.

Bolo zaujímavé pospomínať si a vrátiť sa do čias strednej školy prostredníctvom zvedavých decák. Najkrajšie zážitky mám zo samotných nepovinných akcií po škole, napr. na prednášku Ivety Radičovej, diskusiu o budúcnosti EÚ alebo aj obyčajnú prechádzku historickým centrom mesta. A v neposlednom rade som vďačný, že som mohol spoznať kopu nových budúcich vysokoškolákov z rôznych kútov Slovenska. Dúfam, že som im aspoň trochu pomohol zorientovať sa, aby boli istejší pri výbere vysokej školy. Škoda len, že už nie som na fakulte a nezažijem ako tútor ďalšie ročníky Mini-Erasmu.