Prinášame ďalší zaujímavý rozhovor, tenotkrát s Lenkou, ktorá dnes pracuje v konzultantskej spoločnosti pre európske záležitosti v Bruseli. Do zahraničia vycestovala po prvý krát cez leto po maturite pracovať ako au pair na juh Francúzska. Odvtedy jej kroky viedli do Francuzska niekoľko krát – zúčastnila sa Erasmus pobytu v Remeši a neskôr študovala magistra v Lyone a Grenobli. Európske štúdiá ju zaviedli minulý rok do Bruselu počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ a momentálne sa rozhodla v krajine čokolády, hranoliek a piva na istý čas usadiť.

Počas bakalárskeho štúdia na UKF si sa rozhodla stráviť pol roka vo francúzskom Remeši na Erasmus pobyte. Prečo práve Francúzsko? 

Po francúzsky som sa začala učiť na gymnáziu a aj keď to znie ako klišé, hneď som si ten jazyk zamilovala. Pravdu povediac, na univerzitu UKF do Nitry som sa prihlásila aj preto, že škola ponúkala možnosť Erasmu vo Francúzsku, na ktorý som sa potom prihlásila hneď v prvom ročníku. Bol to môj veľký sen a dodnes spomínam na to obdobie ako na jedno z najkrajších v mojom živote. Francúzštinu som si predtým vylepšila ako au pair počas leta a tak som sa odvážila študovať v cudzom jazyku.

Spomínaš si ešte, čo si od pobytu vo Francúzsku očakávala? Naplnilo sa to?

Očakávala som dobrodružstvo, nové známosti, priateľstvá, poznatky, ale aj viac-menej zložitejšie situácie. Všetky nové začiatky sú ťažké. Integrovať sa v novom štáte znamená naštudovať si „pravidlá hry“, nájsť si bývanie, otvoriť účet, poistiť sa, zapísať niekam… Naučila som veľkej trpezlivosti voči francúzskej administratíve a užívať si každý deň naplno, lebo čas bol obmedzený. Vôbec som však neočakávala, že si krajinu zamilujem natoľko, že sa tam neskôr vrátim na celé magisterské štúdium. Francúzska mentalita, jej humor a jedlo však veľmi vyhovujú môjmu životnému štýlu.

Čo ti vo Francúzsku chýbalo v porovnaní so Slovenskom a naopak?

Keď človek vie, že odchádza iba na pár mesiacov a potom sa vráti, nechýba mu až tak veľa. Internetom som bola spojená s rodinou a priateľmi, a užívala som si naplno, čo sa okolo mňa dialo. Počas au pair som vyskúšala slimáky, ústrice a žabie stehienka. Plávala som v jazerách, mori a lietala nad horami vzduchovým lietadlom. Bol to pre mňa raj. V Remeši som si zase zvykla na život s ľuďmi rôznch kultúr a náboženstiev. V Bruseli mám zase pocit, že keď chcem spoznať svet, stačí sa raz za čas vydať do centra a ten tam na mňa čaká – od indických festivalov po africké reštaurácie a kaderníctva. Objavovanie nového nikdy nekončí.

Horšie je to, keď sa človek usadí v zahraničí a nechodí veľmi často domov. Vždy keď sa vrátim, neviem sa nabažiť slovenskej domácej kuchyne a kaviarní, ktoré sú útulné a nepreplnené. Na vlakovej stanici v Bratislave si vždy doprajem teplé fornetti. Jedná sa skôr o veci, ktoré vplývajú na zmysly ako chuť a čuch, to, čo nazývame „vôňa domova“.

Na Slovensku mi v porovnaní so zahraničím chýbajú najmä tolerantnejší ľudia, pozdrav a milota v obchodoch či profesionálne jednanie na úradoch. Občas mám pocit, že zamestnancov v bankách alebo potravinách na Slovensku obťažujem.

Čo si sa v zahraničí naučila? 

Každý sa v zahraničí naučí, čomu sa potrebuje naučiť. Niekto sebavedomiu, iný pokore. Slováci sa často ako národ považujú na západe za menejcenných. Alebo naopak, často si myslia, že v zahraničí sa žije lepšie a hotovo. Nikomu však nič nie je dané a ani v zahraničí nepadajú pečené holuby do úst len tak.

Ja som sa naučila obom – sebavedomiu aj pokore. Dnes nemám problém ohradiť sa, ak s niečim nesúhlasím, vypýtať si, na čo mám nárok a nenechať sa využívať úradmi alebo zamestnávateľom. V zahraničí sú služby celkom drahé a preto ak nie som spokojná, ohradím sa.

Zároveň, ako vravím, v Belgicku alebo vo Francúzsku vám nikto nič nedá zadarmo. Treba si to vydrieť, vystáť, vykomunikovať a makať na tristo percent, lebo to sa očakáva. Občas sa pýtam samej seba, či mi to za to stojí. Profesionálny úspech nie je pri dnešnej konkurencii jednoduchý, najmä v mojej oblasti, ale nikdy som sa necítila byť v nevýhode preto, že som Slovenka.

Odporúčaš mladým vycestovať? 

Okamžite! Víkend cez ryanair, backpack, Erasmus či au pair pobyt, hocičo! Neuveriteľné, koľko krát sa človek dokáže zaľúbiť – do miesta, bodov, jedla, ľudí ☺

Chceš sa vrátiť a žiť na Slovensku? Myslíš, že to „má to zmysel“?

Nebránim sa myšlienke vrátiť sa jedného dňa domov. Slovensko má veľký potenciál a mentalita ľudí sa postupne mení k lepšej a otvorenejšej spoločnosti, aj vďaka mladým dobrovoľníkom ako ste vy v FGE. Dávate mladým nájdej, možnosti, ukazujete cestu. A to sa všetko počíta.

Čo by si odkázala mladým ľuďom na Slovensku?

Verte si. Nesťažujte sa. Ak niečo chcete, venujte tomu celú vašu pozornosť a všetky sily. Spojte sa s ľuďmi, ktorí to dokázali. Mnohí pochádzame zo znevýhodneného prostredia, nemáme dostatok finančných prostiedkov alebo príkladov okolo seba. To však neznamená, že sa nám neplnia sny. Dnes je možné absolútne všetko. A je iba na vás, ako veľmi to chcete!