2. miesto v kategórii „Rozvoj komunít“ patrí Simone Lelkešovej, študentke Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu. Prečítajte si o tom, čo Simona zažila počas svojho pobytu v Nemecku a čo by rada videla aj na Slovensku.

Integrácia v plnom prúde

V lete som absolvovala študentskú pracovnú stáž, na ktorej som sa zažila veľa zaujímavých vecí. Na praxi som získala obrovské množstvo skúseností, nielen v ekonomickej oblasti, ale získala jazykové skúsenosti, poznatky o nových kultúrach a národoch, s ktorými som prišla do kontaktu. Z mnohých zážitkov, ktoré som zažila na vlastnej koži, a ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu rozvoja komunít je adaptácia a spoznávanie rôznych národov a kultúr. Nemecko je známe tým, že zloženie obyvateľstva je veľmi pestré a je to miesto kde sa stretáva veľa kultúr. Niekedy, ale dochádza k nepochopeniu a k neakceptácií iných národností. V mestečku Pforzheim to, ale vyriešili inak. Jedného dňa som sa prechádzala po meste a v tom som započula akúsi hudbu v diaľke. Po celom meste prechádzal indický sprievod ľudí, ktorí oslavovali svoj sviatok. Všetci ľudia na nich s úžasom pozerali a nevedeli sa vynadívať ako ja, pretože boli oblečení v nádherných kostýmoch a tradičných indických pestrofarebných šatách. Po celý čas si spievali indické piesne a v strede sprievodu niesli muži na pleciach sochu ich Boha a v rukách mali všetci zapálené fakle s ohňom. Myslím si, že toto je skvelý nápad ako predstaviť kultúru menšín a dostať tak do povedomia ľudí zvyklosti ostatných minorít žijúcich v Nemecku. Mesto tak dalo skvelú príležitosť menšinám predstaviť ich zvyky a tradície a dostali tak možnosť ukázať jedinečnosť ich kultúry. Oboznámenie sa s inými kultúrami malo veľmi pozitívny vplyv na ostatných ľudí, a tým pádom už ľudia nevnímali prisťahovalcov a menšiny národností iba v negatívnom svetle. Dostali možnosť predstaviť sa a zlepšiť povedomie o nich ako ľuďoch, ale aj ako o celom štáte, z ktorého pochádzajú. V priebehu troch mesiacov, ktoré som strávila v Nemecku sa mi tiež neskôr naskytla rovnaká skúsenosť. V susednom meste Karlsruhe sa každoročne koná udalosť Jalsa Salana. Je to formálne výročné zhromaždenie Ahmadiyjského moslimského spoločenstva. Na tomto zhromaždení sa stretávajú ľudia prevažne pakistanskej národnosti. Videla som ako chodili celé rodiny z celého Nemecka, aby sa mohli zúčastniť tejto udalosti. Pre mňa to bol obrovský zážitok nie len preto, že som sa nikdy nestretla s ľuďmi pôvodom z Pakistanu, ale mala som možnosť spoznať ich zvyky, jedlo, komunikovať s nimi. Bolo to zaujímavé hlavne aj preto, že sa jednalo aj o iný druh náboženstva, ktoré som v Európe nemala možnosť spoznať. Bolo to pre mňa niečo nové a som veľmi rada za túto skúsenosť, ale aj skúsenosť ako slávia Indovia svoj sviatok. Apreto si myslím, že tento nápad by bol skvelou príležitosťou, ktorá by sa mohla zaviesť na Slovensku. Spoznávanie nových komunít, kultúr, náboženstiev či zvykov a tradícii je výborná príležitosť ako sa posunúť pred a rozvíjať sa.

Tento nápad by som rada realizovala na Slovensku, pretože v čoraz väčšom počte k nám prichádza veľké množstvo cudzincov a nachádza sa na Slovensku veľké množstvo menšín, oktorých absolútne nič netušíme. Vzájomne žijeme spolu vjednom štáte anič osebe nevieme. Preto by som chcela, aby sa na zaviedlo aj u nás niečo podobné ako v Nemecku, aby aj slovenskí občania mali možnosť spoznať menšiny, ktoré s nami zdieľajú spoločný štát. Myslím si, že určite nie som jediná, ktorá by rada spoznala aj kultúru a zvyky menšín. Bolo by to zaujímavé obohatenie o nové skúsenosti, spoznanie nových vecí a možno priučenie sa niečomu novému. Na Slovensku žije početné množstvo komunít ako napríklad Rómovia, Maďari, Ukrajinci, Rusíni a mnoho ďalších. V poslednom roku prišlo na Slovensko aj veľké množstvo Srbov, ktorí si u nás začínajú tvoriť komunitu a podľa môjho názoru by bolo skvelé dať možnosť, týmto ľudom sláviť ich sviatky, oslavy, ale dať im príležitosť predstaviť ich kultúru. Možno by Slováci aj inak vnímali rómske komunity ak my mali možnosť nahliadnuť z inej strany na ich komunitu, pretože ponímanie tejto menšiny na Slovensku je skôr negatívne. A človek nikdy nevie, možno nás môžu naučiť niečo nové a inšpiratívne, o čom sme ani nemali tušenia. Tak isto je to aj s ostatnými komunitami, ktoré sa nachádzajú vrozdielnych častiach Slovenska. Možno ľudia, ktorí žijú vblízkom kontakte stýmito menšinami majú možnosť spoznať ich kultúru a tradície, ale ľudia, ktorí žijú na opačnom konci túto možnosť nemajú. Napríklad mňa by veľmi zaujímalo aké tradície môže mať taká ukrajinská komunita žijúca na východnom Slovensku, ale keďže celý život bývam na západnom Slovensku tak takáto príležitosť spoznať ich kultúru a zvyky sa mi tak skoro nenaskytne. Tak ak by sme mohli zabezpečiť, aby sa tieto tradície ďalej posúvali aj do povedomia ostatných ľudí bola by to skvelá možnosť nielen k rozvoju komunít žijúcich na našom území, ale aj možnosť rozvoja aj u ostatných ľudí nášho štátu. Ak by dal možnosť primátor či starosta týmto komunitám sa prejaviť a ukázať čo i len jeden deň v roku ich zvyklosti bol by to určitý posun vpred. Taktiež je to aj s hraničnými národnosťami u nás ako sú Maďari, Poliaci, Česi. Nachádzajú sa iba v tesnej blízkosti hraníc so susediacimi štátmi a ďalej sa neposúvajú smerov na celé Slovensko. Možno ľudia žijúci na severe Slovenska by

sa chceli niečo dozvedieť anaučiť napríklad omaďarských menšinách žijúci na juhu Slovenska a naopak. Ak by nastala lepšia integrácia a možnosť predstaviť tieto komunity celej časti územia došlo by k lepšej integrite a spoznaniu menšinových kultúr na Slovensku. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme vedeli motivovať minority u nás, aby sa chceli zapájať do týchto projektov. Ale nevidím žiaden problém, pretože ak človek niečo chce a ide si za svojim tak to dokáže.

Implementácia tohto nápadu si myslím, že by nebola náročná, pretože už Európska únia sa snaží pomocou rôznych nástrojov implementovať veľa podobných nápadov. Pomocou Spoločného strategického rámca ako nástroja na koordináciu eurofondov by sa podarilo zrealizovať daný projekt. Za pomoci stratégie Európa 2020 a Európskeho sociálneho fondu by bola väčšia šanca na realizáciu sociálneho začleňovania minorít na Slovensku, pretože to patrí k ich hlavným cieľom. Čiže už by nedochádzalo k vylúčeniu zo spoločnosti, ale integrovali by sa všetky minority žijúce na Slovensku a dali tak možnosť vytvoriť jeden celok. Ak by sa vyhradili určité prostriedky z Európskeho sociálneho fondu mohli by napomôcť k integrácií a realizácií tohto nápadu a v prípade lepšej zainteresovanosti menšín im ponúknuť peňažný či nepeňažný benefit, aby sa získal čo najväčší záujem zo strany minorít predstaviť nám všetkým ich kultúru a zvyky. Myslím si, že ak by sa vypracoval kvalitný projekt, ktorý by napomohol k zlepšeniu integrácie menšín, tak zo strany Európskej únie by nebol problém poskytnúť zdroje na podporu tohto nápadu. A určite na Slovensku by to bol veľký prínos a možnosť ako aj využiť zdroje Európskej únie, pretože Slovensko využíva túto možnosť ešte v malom množstve a nikdy nevyužije v dostatočnej miere všetky zdroje, ktoré nám Európska únia poskytuje. Došlo by tak k lepšiemu rozvoju a integrácií menšín na Slovensku, ale aj k zlepšeniu povedomia o celej Slovenskej republike, že má záujem riešiť aj otázky a problémy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania so všetkými členmi štátu a dať im tak rovnaké možnosti a príležitosti ako majú všetci ostatní. Zážitky, ktoré som mala možnosť zažiť v Nemecku boli pre mňa obrovským inšpirujúcim prínosom, vidieť ako sa Nemecko postavilo k minoritám žijúcich na ich území, a že im dali príležitosť predstaviť ich kultúru a sláviť ich slávnosti. A tak prispieť k lepšej integrácií a spolupráci všetkých národností žijúcich v jednom štáte. Preto si myslím, že ak by sa zaviedlo niečo podobné na Slovensku bolo by to veľmi prospešné a osožné nielen pre rozvoj komunít, ale aj pre rozvoj Slovákov ako celku a v neposlednom rade aj celej Európskej únie, ktorá by vo veľkej miere pomohla k realizácií týchto nápadov.